You killed my inspiration [Story of our parents] Part 7

You killed my inspiration [Story of our parents] Part 7

Part 7 – It seems diferent…


V minulej časti
„Štekliaci útok na oca za tri,…“ pošepla. S Darcy sme okamžite prikývli. Mama si šla sadnúť vedľa oca  a my sme sa zakradli spoza gauča.
„Nula,“ vyslovila mama len tak ledabolo. Otec na ňu nechápavo pozrel. Chcel sa ozvať, no nestihol, lebo sme sa na neho vrhli.
„Hej! To! Je! Nefér! Tri! Na! Jedného!“ odsekával otec slová a snažil sa vymámiť z nášho štekliaceho útoku.

Druhé ráno
„Zlatko, vstávaj… Nestihneš do školy,“ budil ma otec.
„Ešte chvíľku,“ pošepla som a pretočila sa na druhú stranu.
„Mám ísť po vedro s vodou?“ spýtal sa.
„To nespravíš,“ zamrmlala som do vankúša.
„Ale urobí,“ ozval sa z chodby Lucas. Nadvihla som sa na posteli a pozrela na neho. Bol mokrý od hlavy až po päty. To ma okamžite prebralo. Pozrela som sa na hodinky.
„Školský autobus ide o 5 minút! Prečo si ma nezbudil skôr?“ zvolala som frustrovane a utekala do kúpeľne.
„Pokojne, do školy vás odveziem. Máš ešte pol hodinu,“ zvolal za mnou otec ešte stále sediac na mojej posteli.
„Kde je vlastne mama?“ zakričala som z kúpeľne.
„Ešte spí, tak nekrič. Budem v kuchyni,“ odvetil mi. Čo sa to deje? Mama spí, otec nás budí do školy a dokonca nás tam odvezie. Rýchlo som sa umyla, prezliekla a zišla dolu. Otec nám zatiaľ robil desiatu. Potom nás všetkých nahnal do auta a viezol nás do školy.
„Máte dnes karate?“ spýtal sa po chvíli.
„A ja mám balet,“ zvolala Darcy.
„Hej, máme karate,“ odpovedal Lucas.
„Kedy končíte?“ spýtal sa.
„Okolo piatej, aj my, aj Darcy,“ odpovedala som.
„Fajn, zavolaj mi, keď skončíte, prídem po vás,“ povedal mi.
„Ty nejdeš do práce?“ spýtala som sa udivene.
„Nie, máme voľno pár dní,“ mykol otec plecami.
„Tak dobre,“ mykla som plecami.
„Držte sa,“ usmial sa otec, keď nás vysadil pre školou. Potom ešte odviezol Darcy do jej školy.
„Dobre som videl, priviezol vás otec?“ ozvalo sa za mnou.
„Cameron! Vystrašil si ma,“ podskočila som od ľaku.
„Prepáč,“ povedal, no s Lucasom sa na mne smiali.
„No ha ha,“ zamračila som sa na nich.
„Nehnevaj sa, sestrička,“ šťuchol do mňa Lucas.
„Ako je to u vás doma?“ spýtal sa Cameron.
„Ticho, ale obávam sa, že to je len ďalšie ticho pred búrkou. Zrejme mali uzmierovací sex a to im nikdy dlho nevydržalo…“ zamyslela som sa.
„Myslíš? Otec sa správa ináč. Kedy nás naposledy budil do školy? Alebo nám robil desiatu? Alebo doviezol do školy? Čo ak to tentoraz už nepôjde dolu?“ spýtal sa Lucas.
„Kiežby,“ poznamenala som.
„Lottie, môžem s tebou hovoriť?“ spýtal sa Cameron.
„Ehm, samozrejme,“ usmiala som sa.
„Ja idem ku kamošom,“ povedal Lucas a nechal nás samých.
„Ja… Chcel som sa ťa spýtať, či… Či by si nechcela byť moje dievča,“ vykoktal zo seba. Pozrela som na neho trochu prekvapene. Ona ma chce? On chce aby som s ním chodila? Ona ma o mňa záujem? Bola som mierne v šoku. Cameron sa na mňa díval z otázkou v očiach. Čakal na moju odpoveď. Usmiala som sa a preplietla si s ním prsty na ruke a jemne ju stisla. Zrejme pochopil moju odpoveď, lebo sa jeho pery roztiahli do širokého úsmevu a vzápätí mi vtisol bozk na líce.
„Netušíš, ako dlho som sa ťa to chcel spýtať,“ pošepol zo značnou úľavou, „konečne mám dievča, ktoré milujem a budem mať súrodenca. To je najlepší deň v mojom živote.“
„Čože?“ zhíkla som.
„Budem mať ďalšieho súrodenca! Mama je tehotná,“ povedal. Jeho očí doslova svietili nadšením.
„Och! Blahoželám,“ zasmiala som sa a hodila sa mu okolo krku.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *