YOU KILLED MY INSPIRATION [STORY OF OUR PARENTS] PART 6

YOU KILLED MY INSPIRATION [STORY OF OUR PARENTS] PART 6

Part 6 – Little white lies? Don´t think so…

 

V minulej časti
Čítala som a neverila som vlastným očiam. Znechutene som položila denník na nočný stolík. Toto mi budú musieť rodičia vysvetliť. nič v tom denníku sa nezhodovalo s tým, čo nám rozprávali. Absolútne nič!

Pohľad Hazza – flashback – (alebo čo sa stalo mimo zápisov v Sophiinom denníku)
Prišiel som domov okolo 11stej večer. Hneď som skoro zinfarktoval, lebo Louis na celý dom zvrieskol GÓÓÓL. Zas hrali videohry. Vošiel som do obývačky. Bežala telka, no nik ju nesledoval. El a Sophia spali na gauči. Šiel som po Louisa.
„Louis, chod odniesť El do spálne skôr, ako si na to gauči v obývačke doláme chrbát!“ povedal som.
„Chalani pauza! Nehrajte bezo mňa!“ upozornil ich a šiel so mnou. On vzal El a ja Sophiu.
„Čo robíš?“ spýtal sa Louis nechápavo.
„Predsa ju nenechám dolámať si krk! Nesiem ju do izby!“ povedal som.
„Dúfam, že do jej izby,“ povedal Louis.
„Ale no tak!“ zaprotestoval som.
„Vieš, že si ťa len doberám,“ zasmial sa Louis.
„Haha. Strašne vtipné to bolo,“ povedal som.
„Vieš, čo som ti povedal!“ zdôraznil Louis.
„Nesmiem sa jej dotknúť, ja viem,“ mykol som podráždene plecami.
„Správne. Mám ťa rád, ale ju mám radšej! To si pamätaj!“ zdôraznil Louis. Pretočil som očami a vybral sa hore schodmi k jej izbe. Uložil som ju do postele a prikryl ju.
„Brú noc, moja sladká,“ šepol som a pobozkal ju na čelo.

Pohľad Lottie
Celú noc som strávila čítaním toho maminho denníka. Čím ďalej mi z toho bolo viac a viac zle. Nakoniec som ho odložila a definitívne sa rozhodla ísť spať. Tie vzťahy medzi otcom a mamou. To, ako mu stále robila napriek a on ju ignoroval a chodil si za svojim. Nechápala som. Veď podľa dátumov to bolo tesne pred tým, ako ostala tehotná so mnou a Lucasom. Bolo to strašne divné. Čím ďalej som mala väčší pocit, že nám celý čas klamali. Klamali nám celý život.
Vstala som okolo desiatej. Všetci ostatní už boli hore.
„Ako si sa vyspala, zlatko?“ spýtala sa teta El.
„Dobre, ďakujem,“ zaklamala som.
„Myslím, že by sme už mali ísť domov,“ poznamenal Lucas.
„Súhlasím,“ prikývla som. Pohľadali sme Darcy a vybrali sa domov. S miernymi obavami sme vošli do domu. Prešli sme cez predsieň do obývačky. Mama s otcom sedeli na gauči v objatí a bozkávali sa. Dosť vášnivo, povedala by som.
„Fúúúúúúj!“ zvolali sme všetci traja otrávene. Mama s otcom sa od seba v šoku odtiahli. Vzápätí mama vyletela z gauča a letela k nám.
„Toto mi už nikdy nespravte, jasné? Nemáte tušenia, ako som sa o vás bála!“ zvolala karhavo, kým nás objímala.
„A ten rebrík sa zabavuje,“ ozval sa otec rázne. Potom ale prišiel k nám a tiež nás všetkých objal. Objal ma prvú. Nechápala som, čo sa deje. Vždy najprv objal Lucasa, alebo Darcy. Na mňa niekedy aj zabudol. Ale teraz. Teraz som bola prvá, koho objal. Usmiala som sa a užívala si jeho objatie.
„Už sa nebudete hádať, že nie?“ spýtala sa Darcy a skúmavo hľadela.
„Nie zlatko,“ usmiala sa na ňu mama.
„Včera v noci sme si to vyriešili,“ pousmial sa otec.
„No fúúúúúj!“ zvolali sme s Lucasom naraz.
„Toto som fakt nepotreboval vedieť!“ ozval sa Lucas a zatriasol hlavou snažiac sa tú informáciu odtiaľ dostať.
„Čo je fúúúúj?“ spýtala sa Darcy nechápavo.
„Nič zlatko, nič,“ usmiala sa na ňu mama a nás prepichla karhavým pohľadom. S Lucasom sme sa uškrnuli. Na druhej strane, radšej toto, ako hádanie sa.
„Ako ste sa mali u Louiho?“ spýtal sa otec.
„Dobre, bola to zábava. Večer sme hrali monopoly,“ povedala som.
„A ja s Annie sme vyhrali,“ zvolala Darcy nadšene.
„Šikovná,“ zasmiala sa mama.
„Je veľmi prefíkaná. Všetkých nás ošklbala!“ poznamenal Lucas.
„Hej, viem po kom je,“ poznamenala mama a pozrela sa na oca. Otec sa zatváril že „ja nič“ a pokrčil plecami. Šiel si sadnúť na gauč. Mama sa usmiala.
„Štekliaci útok na oca za tri,…“ pošepla. S Darcy sme okamžite prikývli. Mama si šla sadnúť vedľa oca a my sme sa zakradli spoza gauča.
„Nula,“ vyslovila mama len tak ledabolo. Otec na ňu nechápavo pozrel. Chcel sa ozvať, no nestihol, lebo sme sa na neho vrhli.
„Hej! To! Je! Nefér! Tri! Na! Jedného!“ odsekával otec slová a snažil sa vymámiť z nášho štekliaceho útoku.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *