The time, when everything was diferent…

The time, when everything was diferent…

The time, when everything was different…

Stál pred domom a sledoval koč blížiaci sa k jeho panstvu. Mladý Gróf Payne práve očakával príchod svojej snúbenice. Bolo posledným želaním jeho otca, aby si vzal Kňažnú Wilmeterovú. Mladý Gróf ju nikdy predtým nevidel. Mál rád krásne dievčatá a často flirtoval so služobníčkami. Nejedna z nich skončila na krátku chvíľu v jeho posteli a jemu táto neviazanosť vyhovovala. A teraz sa mal všetkej voľnosti vzdať a venovať všetku svoju vášeň len jednej žene, ktorú ani nepoznal. Samozrejme, Kňažná Wilmeterová sa nestane jeho ženou hneď. Prichádza práve preto, aby sa ešte pred svadbou spoznali. Mladému Grófovi myšlienka svadby vyvolávala v mysli hrôzu.
„Čo keď bude škaredá?“ skúsil ešte poslednú, priam detinskú výhovorku. Matka na neho len zamračene pozrela.
„Pamätaj, že žiadna žena nie je škaredá. Vždy je na nej niečo pekné. To vravieval tvoj otec,“ povedala mu matka.
„To vysvetľuje, prečo mal toľko mileniek,“ zašomral mladý Gróf.
„Nebuď neúctivý k svojej matke a pamiatke svojho otca! Možno už si dospelý, ale ešte stále ti môžem dať pár výchovných! Ku Kňažnej Ariadne budeš milý a budeš sa správať slušne. Dobre viem o tvojich pletkách so slúžkami a neželám si, aby sa niečo také udialo počas návštevy Kňažnej. Nezabúdaj, že ako Kňažná má vyššie postavenie a že jej veno bude pre túto rodinu prínosom. Po svadbe si rob, čo chceš, ale opováž sa svojim nerozvážnym správaním ohroziť vznik tohto manželstva!“ viedla mu matka prednášku. (Titul Kňažná je v hierarchii usporiadania titulov vyššie ako Gróf, čo znamená, že Kňažné a Kniežatá mali lepšie postavenie v spoločnosti ako Gróf, Grófka – v češtine Hrabě, Hraběnka.)
„Ale…“
„Žiadne ale! Už mlč. Koč je už blízko, ešte nás začujú,“ upozornila ho matka. Vzápätí sa s úsmevom obrátila smerom k prichádzajúcemu koču, ktorý už bol len pár metrov od nich.
Koč zastal pod schodmi honosného sídla. Matka so synom sa pustili dolu schodmi naproti príchodiacim. Služobníctvo zatiaľ otvorilo dvere na koči. Vzápätí z koča vystúpilo mladé, štíhle, krásne dievča v robusných svetlo ružových šatách s vlečkou, ktorá sa okolo nej rozprestierala na všetky strany. Vlasy mala vypnuté dozadu a v nich zasadený malý klobúčik, ladiaci so šatami. Šaty jej elegantne obopínali štíhlu postavu a krásne zvýrazňovali prsia. Jej tvár bola krásna. Hnedé oči, jemné, úzke pery a krásne líca, ktoré jemne sčerveneli, keď si všimla grófov napoly skúmavý, napoly obdivný pohľad.
„Kňažná,“ pozdravil ju zdvorilým úklonom a podal jej svoju ruku.
„Gróf,“ jemne sa usmiala a úklon mu opätovala. Jeho ruku prijala s jemným rumencom v lícach. Z grófa razom opadla všetka nervozita. Bál sa, že bude mať nos až príliš vysoko a že mu bude stále pripomínať jeho nižší pôvod. Ona však pôsobila milo, nesmelo, utiahnuto, oddane. Kňažná Ariadna bola typickou ženou stvorenou na rolu manželky.
„Aká bola cesta, Kňažná?“ spýtal sa, kým ju viedol do domu.
„Zdĺhavá. Dokonca sme s kočom na jednom mieste zapadli do blata. Bolo to hrozné!“ posťažovala sa.
„Ak chcete, dám vám pripraviť kúpeľ. Aspoň si na chvíľu oddýchnete. Do večere času dosť. Poskytnem vám svoje služobníctvo,“ navrhol jej.
„S radosťou vašu ponuku prijímam. Som strašne dolámaná z tej cesty,“ priznala Kňažná.
„Tak teda dovidenia pri večeri, moja sladká snúbenica,“ usmial sa Gróf Liam a pobozkal jej ruku. Kňažná Ariadna mu úsmev oplatila.
„Dovidenia,“ šepla s jemným rumencom v tvári a sama seba vnútri preklínala, že sa toľko červená.
Gróf Liam sa zatiaľ ponáhľal skrytými tajnými chodbami ku komnate svojej budúcej ženy. Keď sa tam konečne dostal, cez skryté miesto v stene jedným okom nakukol dnu. Slúžky ju práve vyzliekali. Bola otočená chrbtom k nemu. Jedna zo slúžok jej práve rozviazovala korzet. Potom z nej vyzliekli šaty a ona ostala len v bielizni. Aj tá však na nej dlho nepobudla. Pred očami sa mu týčilo jej nahé telo.
Jej driek – tak akurát do jeho dvoch dlaní, krásny pevný zadoček, tak akurát na stlačenie pri milostných hrách, jej krásne dlhé, štíhle nohy stvorené tak akurát na to, aby sa ovinuli okolo mužského pása. V tej chvíli prosil všetkých svätých, aby sa mu otočila čelom. Netúžil po ničom inom než vidieť ju spredu. Jeho úpenlivé prosby však neboli vyslyšané. Zahalili ju do plášťa a v sprievode jeho služobníčok odišla do pripraveného kúpeľa.

Keď Kňažná vyšla z kúpeľa, všimla si niečo, čo v jej izbe predtým nebolo. Dve slúžky práve aranžovali do vázy prekrásnu kyticu červených ruží.
„Odkiaľ sú tie ruže?“ spýtala sa zvedavo.
„Posiela ich pán Gróf, Kňažná,“ odpovedala jej jedna zo slúžok. Len čo doaranžovali kvety, obe sa potichu vytratili z miestnosti.
Kňažná sa spustila na kreslo a chvíľu uvažovala nad svojim budúcim manželom. Zdal sa jej milý a páčil sa jej. Bála sa, že bude arogantný, hrubý či naopak strašne detinský, nesmelý. Bol atraktívny. V jednej sekunde jej napadli priam hriešne myšlienky. Hneď sa za to však vyhrešila.
„Kým nebude tvojim manželom, nesmieš na také veci myslieť!“ karhala sa.
„Podáva sa večera, Kňažná,“ ozvala sa slúžka, čím ju vytrhla z premýšľania o jej nastávajúcom.
„Ďakujem… Ehm… Kde je jedáleň?“ spýtala sa trochu neisto.
„Zavediem vás,“ usmiala sa na ňu slúžka.
„Ako sa voláš?“ spýtala sa jej.
„Volajte ma Ann, Kňažná,“ usmiala sa slúžka. Kňažná jej úsmev opätovala. Hneď na to si všimla jej vypuklé bruško.
„Si tehotná?“ spýtala sa jej Kňažná s údivom. Dievča len sklopilo zrak k zemi, „za to sa nemusíš hanbiť, je to krásna vec. Tvoj manžel musí byť šťastný človek.“
„Áno, je…“ zahabkala Ann a odvrátila zrak. Ďalej šli mlčky.
„Anna! Nepovedal som ti, že sa máš držať ďaleko od jedálne?“ zvrieskol na ňu Gróf. Kňažná sa na neho začudovane pozrela.
„Prepáčte, pán Gróf. Ja som ju požiadala, aby ma odprevadila, lebo som presne nevedela, kam mám ísť. O rozkaze, že sa tu nesmie zdržiavať som nevedela,“ zastala sa jej Kňažná, zatiaľ čo Ann sa potichu vytratila z miestnosti. Kňažná nechápala, prečo na tu úbohú slúžku tak vyletel.
„V poriadku, kňažná. Postarám sa, aby sa vám Anna neplietla do cesty,“ povedal Gróf Liam.
„Nie, práve naopak. Chcem, aby bola jednou z mojich osobných slúžok,“ zaprotestovala Kňažná.
„Nemyslím si, že je to dobrý nápad. Čoskoro porodí a nebude mať čas pomáhať vám,“ zamiešala sa do toho aj Grófova matka. Tí dvaja dobre vedeli, prečo sa Anny tak stránili. Anna totiž čakala Liamovo dieťa. Aspoň oni dvaja si to mysleli. Jedine Anna vedela pravdu, lenže tej nik neveril. Aspoň nie oni dvaja.
„Aj tak si ju želám mať medzi svojimi slúžkami!“ dupla si nohou Kňažná a pozrela sa na Grófa s hnevom v očiach. Liam pochopil, že nemá na výber. Privolil teda.
„Nech je, ako si želáte. Ja som si len myslel, že vám vyberiem oveľa spoľahlivejšie slúžky,“ povedal jej.
„Slúžky, ak dovolíte, si vyberiem sama a to na základe dôvery,“ povedala Kňažná a Grófovi nezostávalo nič iné, len kývnuť.
„Ako si želáte, Kňažná,“ milo sa na ňu usmial.
„Už ste rozmýšľala nad dátumom svadby, Kňažná?“ spýtala sa jej Grófova matka.
„Pri všetkej úcte, matka. Netlačte hneď na ňu. Kňažná sa tu ešte ani nestihla rozhliadnuť a vy ju už do niečoho tlačíte. Dajte jej trochu času, nech si tu zvykne. Nech sa tu cíti ako doma a potom môžeme plánovať svadbu,“ povedal Gróf Liam, za čo si vyslúžil vďačný pohľad od Kňažnej. Aj tak však vľúdne odpovedala na otázku budúcej svokry.
„Ešte som nad tým nerozmýšľala, ale vždy som chcela mať svadbu v jarných, alebo letných mesiacoch. Potom by sa slávnostná hostina presunula do záhrad a bolo by to veľkolepé.“
„Súhlasím s vami, Kňažná. Máme krásne záhrady. Už ste ich videla?“ spýtal sa jej Gróf.
„Len časť z okna, bohužiaľ, no rada by som ich videla celé. Milujem kvety a tie, čo ste mi dal poslať, boli prekrásne,“ vydýchla Kňažná. Gróf sa usmial.
„Bolo mi potešením poslať krásne kvety prekrásnej dáme. A čo sa týka záhrad, čo keby som vás nimi po večeri previedol?“ navrhol jej. Kňažnej zasvietili oči z náhlej radosti a očakávania. Grófovi sa zdalo, že práve videl anjela, sediaceho na mieste svojej snúbenice. Kňažná Ariadna pre neho bola tým najdokonalejším stvorením, aké kedy videl.
„Budem len rada,“ odpovedala mu zdvorilo, no v skutočnosti by najradšej začala skákať po plafón. V duchu to aj urobila. Aj keď Kňažná pôsobila dospelo, ešte stále bola tým dieťaťom, ktoré malo svoje sny. Nik sa tomu nemohol ani čudovať. Veď len prednedávnom prekročila prah dospelosti. Jej dušička bola ešte stále viac detská, ako dospelá a aj keď si uvedomovala zodpovednosť, ktorú niesol tento sobáš, stále v kútiku duše dúfala, že sa ešte aspoň chvíľkami bude môcť správať nenútene a voľne, ako jej mladšie sestry.
Počas večere na sebe stále cítila Grófov prenikavý pohľad. Nezodvihla však k nemu hlavu. Bála sa mu pohľad opätovať. Rozmýšľala nad tým, čo všetko po nej bude Gróf chcieť, a ako skoro po svadbe. Najviac sa bála svadobnej noci. Od svojej jedinej staršej sestry počula, že je to niečo hrozné, že svadobná noc je len na to, aby si muž užil a žena prežila najväčšiu bolesť života.
Po večeri jej Gróf Liam znova ponúkol svoju ruku a vybrali sa von do záhrad. Kňažná Ariadna bola nadšená. V očiach jej svietili iskričky, keď si obzerala prekrásne záhrady. Pripomínali jej domov.
„Páčia sa vám?“ spýtal sa jej Gróf Liam.
„Sú prekrásne. Doma sme mali podobné záhrady. So sestrami sme sa v nich vždy naháňali. Milovala som to,“ povedala. Pozrela sa na neho s priam detskou hravosťou v očiach. Hneď potom do neho šťuchla a začala utekať.
Grófovi Liamovi chvíľu trvalo, kým mu došlo, že ho práve vyzvala, aby si ju chytil. Keď mu to však konečne došlo, rozbehol sa za ňou. Naháňali sa po záhrade ako malé deti. Po okolí sa rozliehal jej zvonivý, a jeho, trochu chrapľavý, smiech.
„Mám vás, Kňažná,“ zvolal a vtiahol si ju k sebe. Ruky mal omotané okolo jej pásu. Obaja prudko dýchali, vysilení behom. Díval sa do jej krásnych, hnedých očí.
„Smel by som si ukradnúť jeden bozk, Kňažná?“ spýtal sa jej. Kňažná zavrtela hlavou.
„Prečo by ste ho mali kradnúť, ak si ho smiete vziať?“ spýtala sa ho. Grófova tvár sa rozžiarila. Opatrne sa k nej naklonil a svoje pery nežne natisol na tie jej. Venoval jej nežný bozk a vzápätí sa odtiahol. Kňažná ostala chvíľku omámená jeho bozkom. Aj on bol prekvapený nehou toho bozku. Najradšej by si ju pritiahol k sebe a vzal si ju celú. No nemohol, kým nebudú svoji. Nikdy tak netúžil po žiadnej žene ako v tej chvíli túžil po mladej Kňažnej. Znova sa jej díval do očí a ona mu svoj pohľad opätovala.
„Ktorý mesiac máš najradšej?“ spýtal sa jej. Ariadne tá otázka chvíľku nedávala zmysel. Aj tak však na ňu odpovedala.
„Máj.“
„Hm… Máj je ideálny na svadbu, čo myslíte?“ usmial sa na ňu. Ariadna sa zháčila. Máj? Takže už o tri mesiace by mala byť jeho manželkou? Tak rýchlo? Tá myšlienka v nej vyvolávala zmiešané pocity. Chcela to, no zároveň sa bála.
„Súhlasím,“ prikývla nakoniec a Liamov úsmev sa ešte viac roztiahol.

Od tej doby spolu trávili veľa času. Prechádzali sa po záhradách, plánovali svadbu a aj život po nej. S úsmevom pozoroval, keď horúčkovito pobehovala po jednej zo záhrad a služobníctvu vysvetľovala, kde čo chce počas svadby mať. Grófova matka jej niečo povedala a Kňažná sa zháčila. Jej nežná tvár sa zachmúrila a Gróf už vedel, že musí bežať na pomoc. Tie dve mali každá vlastnú hlavu a neraz už medzi nimi robil sudcu, čo sa týkalo príprav svadby.
„Čo privialo taký škaredý sivý mrak na vašu prekrásnu tvár, Kňažná?“ spýtal sa jej.
„Ja vravím, že tanečný parket by mal byť spravený tu. Vaša matka zas, že tanečný parket by mal byť vnútri. Čo myslíte vy, Gróf?“ spýtala sa a začala na neho smutne hľadieť. Gróf si musel dobre rozmyslieť, čo povie. Hnev ktorej z týchto dvoch žien mu bude vadiť viac? Teraz, pár dni pred svadbou? Riskovať hnev svojej budúcej ženy, aby mu ešte náhodou odmietla svadobnú noc, alebo hnev svojej matky, keď hneď po svadbe odchádzajú do svojho letného sídla, aby mali ako novomanželia trochu súkromia? Kým sa vrátia z letného sídla, hnev matku prejde…
„Myslím si, že keď bude hostina von, mal by byť von aj tanečný parket,“ vyslovil nakoniec Gróf. Matka sa zamračila, zatiaľ čo Kňažnej sa rozsvietili oči šťastím, čo Grófa príjemne zahrialo pri srdci. Už dlhšie mal pocit, že toto manželstvo už nie je len o naplnení otcovej poslednej vôle. Zamiloval sa do nej a pevne dúfal v to, že aj ona prechovávala rovnaké city k nemu…
Stáli v kaplnke pred kňazom. Ona v krásnych širokých bielych dobových šatách, on v dobovom obleku. Nemohol z nej spustiť oči. Vždy, keď na nich kňaz nehľadel, ukradomky si ju obzeral. Bola tak krásna! Vymenili si sľuby a obrat sa pomaly skončil. Všetci sa premiestnili do záhrad a začala sa oslava. Už ani sám nevedel zrátať, koľko tancov s ňou odtancoval. Jedine s ňou. Žiadnej inej žene neponúkol tanec a žiadnemu mužovi nedovolil, aby požiadal o tanec teraz už jeho manželku. O ôsmej večer z oslavy odišli. Čakala ich trojhodinová cesta do letného sídla a potom svadobná noc. Obaja sa prezliekli do šiat jednoduchších na cestovanie a vydali sa v ústrety svojim „medovým týždňom“.
„Ak chceš, zdriemni si. Cesta bude dlhá. Zobudím ťa, keď tam budeme,“ pošepol jej Liam. Ariadna bola unavená a tak jeho ponuku prijala. Zložila si hlavu na jeho rameno a ihneď zaspala. Liam sa usmial a vtiahol si ju pohodlnejšie do náručia. Celú cestu s úsmevom pozoroval, ako spí, a hladil ju rukou po tvári. Konečne bola jeho a nie len na dnes, či na zajtra, ale na večnosť. Tá myšlienka ho tešila.
Koč zastal pred ich letným sídlom. Rozhodol sa Ariadnu nebudiť. Vystúpil z koča s ňou v náručí a niesol ju priamo do spálne, ktorá už mala byť dávno prichystaná. Vošiel do spálne a zložil ju na posteľ. Naklonil sa k nej a jemne ju pobozkal na pery. Niečo zamrmlala, párkrát zaklipkala, no nakoniec otvorila oči.
„Mala by si sa prezliecť, drahá. V tých šatách ti určite nie je pohodlne,“ pošepol jej. Prikývla a rozospato sa posadila.
„Kde sú slúžky?“ spýtala sa.
„Prídu až zajtra ráno,“ odpovedal jej.
„Ale ja sa z tých šiat sama nedostanem,“ zvolala.
„Neboj sa, ja ti pomôžem,“ pošepol a priblížil sa k nej. Postavil sa dozadu a začal jej rozviazovať šnurovačku na korzete, „veď je to predsa naša svadobná noc,“ zašepkal jej do ucha a potom jej nežne pobozkal krk.
Ariadna sa zachvela. Ten bozk bol príjemný, no zároveň mala strach z toho, čo sa bude diať ďalej. Liam ju zatiaľ zbavil korzetu a začal jej vyzliekať šaty. O chvíľku pred ním stála len v spodnej bielizni. Otočil si ju k sebe a nežne ju pobozkal. Zahľadel sa jej do očí a v tom momente pochopil, že sa niečoho bojí.
„Čoho sa bojíš, moja milovaná? Ja ti neublížim,“ pošepol jej a znova ju nežne pobozkal.
„Sestra mi vravela, že svadobná noc je pre ženu veľmi bolestivá,“ pošepla Ariadna.
„To sa stáva, Ariadna. Ale ja ti sľubujem, že budem nežný a veľmi opatrný,“ pošepol jej a znova sa zmocnil jej pier. Tentoraz však nechal ich bozky zájsť ďalej. Jej ruky si našli cestu do jeho vlasov, zatiaľ čo jeho ruky pevne zvierali jej pás.
Ariadna nechápala, čo sa to s ňou zrazu deje. Bradavky jej stuhli a tam dolu sa jej rozlievala horúčava. Mala chuť zbaviť svojho manžela všetkého oblečenia a vrhnúť sa na neho, ako levica pri love.
Liam sa na chvíľu odtiahol a zasmiala sa, keď niečo nesúhlasne zamrmlala. Pohladil ju po líci a začal sa vyzliekať. Zhodil zo seba košeľu a pristihol Ariadnu, ako si ho zvedavo obzerá. Znova sa zasmial a prikročil ku nej. Začal ju vyzliekať zo spodnej bielizne. Keď už jej telo stálo pred ním nahé, nemohol sa vynadívať. Jej krásne pevné prsia ho lákali a jej stuhnuté bradavky mu napovedali, že zatiaľ odvádza dobrú prácu. Jej intímne partie zakrývali jemné, hnedé chĺpky. Usmial sa a podišiel späť k nej. Znova si ju pritiahol do náruče a vzal si jej pery. Teraz však z jej pásu skĺzol na jej zadoček a jemne ho stlačil. Zavzdychala mu do úst a natlačila sa ešte viac na neho. Nadvihol ju za zadoček a jednu jej nohu obmotal okolo svojho pása. Druhú tam dala sama a pevne sa zakliesnila rukami okolo jeho krku, aby nespadla. Liam sa pomaly pohol. Vykročil smerom k posteli, na ktorú ju vzápätí opatrne položil. Ariadne sa v očiach zračili strach i túžba. Sama nevedela, ktorému pocitu sa poddať.
„V tejto posteli strávime hodiny. Ver mi, že si to užiješ, len sa nesmieš poddávať strachu. Zavri oči,“ nariadil jej. Poslúchla, načúvala zvukom okolia. Počula šušťanie látky padajúcej na zem a potom cítila Liama, ako si znova nad ňu ľahol. Cítila, že ju niečo tlačí na stehne a ten pocit sa jej nesmierne páčil. Začal jej bozkávať krk a pomaly sa bozkami posúval nižšie. Ariadna sa chvela pod jeho dotykmi a keď sa perami dotkol jednej z bradaviek, jej pery opustil slabý ston.
Liamom lomcovali zvláštne pocity. Najradšej by už bol v nej, no vedel, že by ju to bolelo. Liam bol zvyknutý na takéto hrátky, no žiadnu predtým nemiloval. Boli to len slúžky, zväčša vydaté, a už vôbec nie panny. Aj keď po Ariadne nesmierne túžil, bál sa, že ju zraní. Bál sa, že ho po tom všetkom už nebude chcieť. Rozhodol sa preto pre iný postup. Najprv jej dopraje trochu inú rozkoš, až potom spojí ich telá v jedno. Dúfal, že to bude menej bolestivé. Nežne sa hral s jej telom a jej telo sa pod jeho dotykmi jemne vlnilo. Tie pohyby sa mu zdali tak zmyselné. Jeho ruka zablúdila do jej lona. Mierne jej nohy odtlačil od seba a pohladil ju tam. Jemne sa zachvela. Pod rukou cítil jemné, teraz už vlhké chĺpky. Začal ju tam krúživými pohybmi hladiť, zatiaľ čo sa perami naďalej venoval jej krásnym prsiam.
Ariadna mala pocit, že sa z tých dotykov zblázni. Cítila, že sa v nej hromadí akési napätie. Nevedela, na čo sa má sústrediť viac, či na jeho ústa okupujúce jej bradavku, či na ruku, ktorou je hladil tam dole. Prestal sa venovať jej prsiam a spustil sa nižšie. Hlavou bol teraz na úrovni jej lona. Donútil ju pokrčiť nohy a vtesnal sa medzi ne, stále ju hladiac na onom mieste.
„Poddaj sa tomu,“ vydýchol proti jej chĺpkom a hneď nato ju tam dolu pobozkal.
Ariadna vydýchla Liamovo meno a mala pocit, akoby v nej práve niečo vybuchlo. Sťažka dýchala. Nerozumela tomu pocitu, no páčil sa jej.
„Tak krásne voniaš,“ vydýchol Liam a perami sa vrátil k tým jej. Podmanil si jej pery v nežnom, no vášnivom bozku a pomaly sa do nej začal ponárať. Ariadnine ústa opustil vzlyk. Snažila sa Liama od seba odtlačiť. Po lícach jej začali tiecť slzy.
„Pšššt, bude to dobré,“ pošepol a rukou jej utrel slzu z líca.
„Nechaj ma, to bolí,“ zakňučala. Liam sa prestal hýbať a čakal, kým sa Ariadna trochu uvoľní. Hľadel jej do očí a nútil ju pohľad mu opätovať. Keď jej po lícach konečne prestali tiecť slzy, znova ju nežne pobozkal a pohol sa.
Ariadna zalapala po dychu a svoje nechty zaryla do jeho ramien. Vzápätí sa však uvoľnila. Bolesť prešla a tie všetky neznáme pocity jej boli príjemné. Znovu cítila, ako sa v nej hromadí príjemné teplo a teraz už vedela, čo ju čaká. Nohy znova omotala okolo jeho pásu, čo spôsobilo, že sa o seba úplne treli telami. Zaklonila hlavu a nechala Liama bozkávať jej krk. Obaja zrazu stuhli, keď ich telá v tej istej chvíli prevalcovala vlna rozkoše…   Ariadna ležala v Liamovej náruči a pozorovala, ako spí. Pred očami mala ešte stále včerajšiu noc. Milovali sa a nie raz… Teraz nedokázala pochopiť, prečo to jej sestra opisovala v tak pochmúrnych farbách. Jej tvárička sa jemne zachmúrila a na čele jej vyskočila menšia vráska, keď sa snažila prísť na to, čo bolo na včerajšej noci zlé. Z premýšľania ju vytrhol trošku chrapľavý smiech.
„Čo?“ spýtala sa nechápavo svojho manžela, ktorý sa na ňu teraz vyškieral.
„Nič, len si taká rozkošná, keď nad niečím rozmýšľaš,“ zasmial sa a nežne ju pobozkal.
„Aj tebe dobré ráno,“ zašomrala.
„Ale no ták. Povieš mi, nad čím si premýšľala?“ spýtal sa jej.
„Nad tým, prečo moja sestra svoju svadobnú noc opisovala tak čierne. Podľa mňa to bolo…“ mierne sa zháčila a jej líčka nabrali červenú farbu, „dokonalé,“ dostala zo seba nakoniec, klopiac hlavu k svojim rukám. Jej prsty boli zrazu strašne zaujímavé.
„Vieš, prečo to bolo dokonalé? Lebo to bolo z lásky,“ pošepol jej a ukazovákom jej opatrne nadvihol hlavu, „nie všetci majú také šťastie, že sa do seba zaľúbia. Ako my.“
Ariadna sa usmiala. Pochopila, že Liam má pravdu. To, čo medzi nimi je, je láska a ona sa tej lásky nemienila vzdať. Nič viac jej v tej chvíli nechýbalo. Mala lásku, mala svojho manžela. Natiahla sa Liamovi po bozk. Ten ju stiahol pod seba a pokračovali v tom, čo sa dialo minulú noc.
Liam sa po štyroch mesiacoch strávených na kráľovskom dvore vracal domov. Nevedel sa dočkať, kedy uvidí svoju milovanú manželku. Len čo však prišiel domov, vítala ho len jedna žena – jeho matka.
„Odpočíva vo vašej komnate,“ povedala mu matka skôr, ako stihol svoju otázku vôbec položiť. Objal svoju matku a potom sa rýchlo ponáhľal k svojej komnate. Otvoril dvere a uvidel svoju milovanú spať zabalenú pod prikrývkou. Usmial sa a ľahol si k nej. Nežne ju pobozkal na pery, skúšajúc ju prebudiť. Zamrmlala jeho meno a pomaly otvorila oči. Úsmev sa jej roztiahol po tvári, keď ho zbadala.
„Si doma,“ vydýchla šťastne a objala ho.
„Chýbala si mi,“ pošepol jej.
„Aj ty nám,“ pošepla ona s tajomným úsmevom na perách. Liam na ňu nechápavo pozrel. Ona vstala z postele a rýchlym pohybom si uvoľnila nočnú košeľu z tela. Tá padla k jej nohám a Liam sa mohol dívať na teraz už nahú Ariadnu. Oči sa mu zastavili na jej brušku. Bolo mierne vypuklé a Liam konečne pochopil. Čaká jeho dieťa. Jeho úsmev sa roztiahol od ucha k uchu. Vstal a vtiahol si Ariadnu do vrúcneho objatia.
„Milujem ťa,“ pošepol jej.
„Si šťastný?“ spýtala sa neisto.
„Samozrejme, že som. Dáš mi predsa dieťa. Dediča tohto všetkého,“ pošepol s úsmevom Liam.
„A ak to bude dievča?“ spýtala sa s miernymi obavami.
„Tak bude taká krásna ako ty a ja ju budem nadovšetko milovať,“ odpovedal jej Liam a nežne ju pobozkal. Ariadna bola šťastná. Liam sa teší na ich dieťa a je mu jedno, či to bude chlapec, či dievča. Už ju bolela hlava z neustálych prednášok svojej svokry, že Liamovi musí porodiť zdravého a silného dediča. Bála sa, že Liam sa k tomu postaví rovnako. On jej však znova dokázal, že ju miluje nadovšetko, nech sa deje čokoľvek…

*_______________________*

„Je to úžasné, zlatko,“ usmial sa.
„Naozaj? Čím viac si to čítam, tým menej sa mi to páči,“ pošepla a zmätene si chvíľu čítala riadky príbehu. Už brala do ruky pero a šla niečo prepísať ináč.
„Nie!“ zastavil ju, „toto už je dokonalé. Teraz už by ste sa mohli venovať mne, kňažná Ariadna.“
Ariadna sa zasmiala nad titulom, čo jej dal. Rozhodla sa odpovedať rovnako: „S radosťou, Gróf Liam.“
Liam si ju rýchlo pritiahol k sebe a vzal si jej pery. Po chvíľke sa odtiahol.
„Čo keby sa náš príbeh skončil rovnako, ako ten ich?“ spýtal sa so šibalským úsmevom.
„Ako to myslíš?“ spýtala sa Ariadna.
„Prestaň brať tabletky,“ pošepol.
„Dobre,“ šepla a pritisla sa na jeho pery.
Prišiel čas, aby rovnako ako Liam a Ariadna v príbehu, aj oni naplnili svoje medové týždne a svoje manželstvo.

Poznámka autorky: Hojky 🙂 Taká dlhšia a z časti historická jednodielovka 🙂 Snáď sa bude páčiť 😀
Love YA! Beatrix Pinekely 😛

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *