Som tvoj anjel strážny! Part 62

Som tvoj anjel strážny! Part 62

Part 62 – Welcome here, Edward James Styles

„Ešte raz zatlačte, mamička,“ zaznelo sálou, potom sa ňou už ozval detský plač. Taylor si unavene oprela hlavu a s úsmevom počúvala plač svojho synčeka.
„Milujem ťa,“ pošepol Harry a nežne ju pobozkal na ústa. Bozk mu oplatila, no len na malú chvíľku.
„Tu je váš chlapček,“ usmiala sa sestrička a vložila jej bábo do náruče.
„Edward Styles,“ usmial sa Harry a pohladil plačúceho chlapčeka po hlávke.
„Edward James Styles,“ opravila ho Taylor. Harry sa s úsmevom zadíval na dve najmilovanejšie stvorenia na svete. Teraz už vedel, že nikdy nedokáže inú ženu milovať tak, ako Taylor.
„Odpočiňte si. Prevezieme vás na izbu. Nebojte sa, čoskoro vám ho znova prinesiem.“

Pohľad Harry
Bol to neopísateľný pocit, držať svojho synčeka konečne v náručí. Bol taký drobnučký a zlatučký. Môj synček. Pozrel som na Tay. Spala vyčerpaná z dlhého pôrodu. Usmial som sa. Teraz sme už naozaj rodina. Zohol som sa k nej a pobozkal ju na čelo. Jediná vec, ktorá ešte chýba, je aby Tay bola oficiálne Styles. A to bude už čoskoro. Čakali sme kvôli tehotenstvu, no ja už nechcem čakať. Každý jeden človek na svete musí vedieť, že Tay je len a len moja!
Edward zrazu začal plakať.
„Pšššt, zlatko. Zobudíš mamku,“ pošepol som a snažil sa ho utíšiť. Potom som si ale spomenul, čo raz Tay hovorila o našich piesňach. Začal som si pohmkávať Little things. Edward prestal plakať.

 „Your hand fits in mine like it’s made just for me
But bear this mind it was meant to be
And I’m joining up the dots with the freckles on your cheeks
And it all makes sense to me

I know you’ve never loved the crinkles by your eyes when you smile,
You’ve never loved your stomach or your thighs
The dimples in your back at the bottom of your spine
But i’ll love them endlessly…“

  Pohľad Tay
Zobudil ma Harryho hlas. Najprv som nevedela rozoznať, čo hovorí. Až po chíľke som si uvedomila, že je to spev. Otvorila som oči a zbadala Harryho sediaceho v kresle spievajúc Little things  Edwardovi, ktorý ešte nespal, no očká sa mu zatvárali.
S úsmevom som ich chvíľku pozorovala. Bolo to tak rozkošné. Nevedela som, ktorý z nich je viac ňuňu. Bol to tak úžasný pocit, vidieť ich takto. Koniec koncov, Harry sa mohol zachovať úplne inak. Keby sme sa vtedy neuzmierili, možno by som teraz prežívala radosť zo svojho dieťatka niekde sama. A to by nebola úplná radosť, pretože on by tu nebol.
„Som  šťastná, že ťa mám,“ šepla som.  Harry zdvihol hlavu ku mne.
„Ako dlho si hore?“ spýtal sa šeptom.
„Len chvíľku,“ usmiala som sa.
„Nechcel som ťa zobudiť, ale nevedel som, ako ho utíšiť,“ povedal Harry a ospravedlňujúco sa na mňa díval.
„Aspoň viem, že uspávanie budeš mať na starosti ty,“ zasmiala som sa.
„Fajn, čiže prebaľuješ ty,“ zasmial sa Hazz a vyplazil na mňa jazyk.
„O tom sa ešte porozprávame,“ zamračila som sa na neho.
„To si nemyslím. To už je rozhodnuté,“ škeril sa na mňa.
„Neviem, či si si uvedomil fakt, že som už porodila a že ťa znova hocikedy môžem jedným ťahom zložiť k zemi,“ zamračila som sa na neho.
„Neboj sa, veď ja ti budem pomáhať miláčik. Násilie nie je potrebné,“ povedal a podišiel k posteli. Zohol sa ku mne a jemne ma pobozkal na pery.
„Ešte že tak,“ uškrnula som sa.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *