Som tvoj anjel strážny! Part 56

Som tvoj anjel strážny! Part 56

Part 56 – New Love?

Druhý deň – Pohľad Taylor

„Harry? Potrebujem odviezť do mesta,“ Povedala som.
„Prepáč zlatko, ale nemôžem. Musíme ísť do štúdia.“ Povedal.
„Dobre. Tak ja poviem Lucovi, alebo niekomu z ochranky.“ Povedala som a šla niekoho pohľadať.
„Luca? Nemohol by si ma hodiť do mesta?“ spýtala som sa ho, keď som ho stretla.
„Samozrejme. Hneď?“ spýtal sa.
„Len sa prezlečiem,“ Odpovedala som mu s úsmevom.
„Dobre. Počkám ťa v aute,“ Povedal a odišiel. Rýchlo som sa prezliekla. Obehal so mnou viac obchodov. Kúpila som si všetko potrebné. Potom sme zabehli do Strabucks. Dobre sme si pokecali.
„Ani nevieš, ako mi chýbajú tie tvoje uštipačné poznámky,“ zasmiala som sa.
„A neliezol som ti tým na nervy?“ spýtal sa.
„No liezol. Niekedy to bolo strašne otravné, ale teraz mi to nejako chýba,“ zasmiala som sa.
„No tak to ďakujem, teda,“ zasmiala sa a zahral sa na urazeného.
„Neurážaj sa, lebo sa urazím ja,“ povedala som a vyplazila na neho jazyk. Oplatil mi to.
„Správame sa ako malé deti,“ zasmial sa.
„No a? Vadí ti to snáď?“ spýtala som sa.
„Nie,“ povedal tiež zo smiechom.
„Pamätáš, ako sme tých piatich bláznov uspali? Nikdy som sa tak nezabávala, ako vtedy, keď sme ich ukladali do postelí,“ zasmiala som sa.
„Hej. Napríklad, ako sme niesli Louisa a ty si ho nechtiac pustila. Predpokladám, že ho potom riadne bolela hlava,“ zasmial sa Luca.
„Hééj! Ja za to nemôžem. Vykĺzol mi. Ale ty, ako si si prehodil Nialla cez plece a skoro mu rozbil hlavu o luster!“ Pripomenula som mu.
„Ale to bol tvoj nápad! Kto vtedy povedal, vsadím sa, že Nialla neunesieš na pleci?“ spýtal sa.
„Na mňa to nehádž. Nemusel si to robiť,“ povedala som.
„A nechať ťa vyhrať? Ani náhodou.“ povedal a znova na mňa vyplazil jazyk.
“Blázon.” zasmiala som sa.
“To ja vždy.” zaškeril sa.
“Poď vypadneme s tade. Ľudia sa po nás divne dívajú.” šepla som. Súhlasne prikývol. Tak sme šli k autu. Nasadli sme.
“Tak kam?” spýtal sa Luca.
“Neviem. Asi domov.” povedala som. Ani neviem ako, zrazu sme boli tvárami tak strašne blízko seba. Zrazu ma pobozkal. Ostala som v šoku. On sa rýchlo odtiahol.
“Ja… Prepáč, neviem, čo to do mňa vošlo. Prepáč.” začal sa ospravedlňovať.
“Luca?” Ozvala som sa.
“Áno Tay? Prepáč. Ja…” začal znova.
“Mlč a pobozkaj ma!”


Pohľad Harry: /o dva týždne/

S chalanmi sme boli v štúdiu. Makalo sa na novej piesni. Teda, skôr sme blbli, ako pracovali, ale to by sme neboli my.
“Harry, kde máš tie poznámky k piesni, čo si mi včera ukazoval?” spýtal sa Louis.
“Počkaj.” povedal som a začal sa prehrabovať vo vreckách nohavíc.
“Tak?” spýtal sa Louis po chvíli.
“Neviem, asi ostali doma. Zbehnem po to.” povedal som. Nechápem, ako som ich mohol nechať doma. Veď som si bol istý, že som ich bral. Došiel som domov. Vybehol som hore k našej izbe. Otvoril som dvere a zostal som nemo stáť. Taylor a Luca. V našej posteli. A rozhodne nehrali človeče nehnevaj sa. Ušiel som. Myslím, že ma ani nezaregistrovali. Nasadol som do auta a uháňal preč. Bolo mi jedno kam, ale preč! Do cesty mi vbehla mačka. Stočil som volant a posledné, čo si pamätám, je prudký náraz. Potom už len tmu…


Poznámka autorky: Ouuuč…. Ujajáj, čo som to spravila? 😀 😀 Tí čo ma plánuju zabiť počkajte s tým o tri časti, ďakujem 😉
Beatrix Pinekely 🙂

 

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *