Som tvoj anjel strážny! Part 55

Som tvoj anjel strážny! Part 55

Part 55 – 14? WHAT? What does she want? A footbal team?

 

Pohľad Harry
Došli sme pred budovu.
„Zavri oči,“ povedal som jej. Pozrela na mňa so zdvihnutým obočím.
„To vážne? Chceš aby som sa niekde strepala na zem?“ spýtala sa.
„No ták, zlatko. Dôveruj mi,“ povedal som jej. Hlasno si vzdychla ale oči zavrela. Vzal som ju na ruky.
„Čo robíš?“ zhíkla. Zasmial som sa.
„Nechceš spadnúť, tak ťa tam odnesiem.“ povedal som.
„Blázon, veď som ťažká!“ zvolala no smiala sa.
„Si ľahká ako pierko.“ uistil som ju. Viac už neprotestovala. Vedela, že je to zbytočné. Len sa rukami pevne zachytila môjho krku, aby mala istotu, že nespadne. Keď sme už boli hore, pobozkal som ju a pomaly zložil na zem.
„Už môžeš otvoriť oči.“ pošepol som. Otvorila ich.
„Harry? Čo robíme preboha na streche?“ spýtala sa.
„Poď.“ Povedal som a vzal ju za ruku.
„Páni. To je výhľad!“ zvolala, keď sme sa od dverí na streche viac ku kraju.
„Krása, čo?“ spýtal som sa.
„Odtiaľto je krajší výhľad, ako z oka.“ povedala. Prikývol som. Kým sa ona kochala výhľadom, vybral som dve vínové poháre a nalial do nich víno.
„Na zdravie, zlatko.“ povedal som a podal jej jeden pohár.
„Niečo oslavujeme?“ spýtala sa. Zabolelo ma, že si to nepamätá, no nedal som to na sebe poznať.
„Krásnych 365 spoločných dní. Krásny spoločne prežitý rok.“ pripomenul som jej.
„To je dnes?“ spýtala sa trošku prekvapene.
„Áno, zlatko.“ odpovedal som.
„Och bože! A ja som na to zabudla! Som hrozná!“ povedala smutne a sklopila zrak k zemi. Usmial som sa a nadvihol jej bradu, aby sa mi dívala do očí. Ona sklopila viečka.
„Zlatko to nevadí. Mala si iné starosti, ako toto.“ povedal som. Vzal som ju za ruku a viedol ju pár krokov po tej rozľahlej streche k miestu, kde som mal rozložené deky. Sadli sme si na deku. Dívala sa na mňa smutným a ospravedlňujúcim pohľadom. Vzdychol som si. Pritiahol som si ju k sebe a pobozkal. Bozkávali sme sa hodnú chvíľu. Už sme na tej deke ležali. Bozky sa zmenili na vášnivú bitku jazykov.
„Chcem ťa.“ šepla pomedzi bozky a začala ma vyzliekať. Naozaj to chce robiť na streche? A že ja som perverzný! Mne by to v živote nenapadlo! – Určite?- Dobre, možno napadlo.- Možno? -Dobre určite by ma to napadlo, ale u nej som to nečakal.
Kým som sa ja hádal sám so sebou, ona ma úplne vyzliekla. Začal som vyzliekať aj ja ju. Pevne rozhodnutý spraviť to ak, aby ju to čo najmenej bolelo, som sa s ňou začal najprv maznať. Tay vzdychala a žobronila, aby som už konečne začal. Opatrne som do nej začal vchádzať. Jej nechty sa silno zaryli do môjho chrbta.
„Zlatko…“ začal som. Nechcel som jej takto spôsobovať bolesť.
„Pokračuj.“ skočila mi do reči. Začala ma bozkávať. Znova som sa pohol. Teraz sa už z Taylorinho hrdla vydral slastný vzdych. Po dlhej krásnej chvíli sme ležali v objatí na deke.
„Myslíš, že sa nám to podarilo?“ spýtala sa po chvíli.
„Čo?“ spýtal som sa nechápavo.
„Hlupáčik,“ zasmiala sa, „no predsa tento pokus o bábo.“ povedala.
„Neviem.“ povedal som absolútne zaskočený jej odpoveďou. To so mnou spala, len aby znova otehotnela?
„Teraz to bude iné. Budem si na seba dávať väčší pozor. Uvidíš, že tentoraz bábo vynosím. A potom budeme mať ďalšie. Možno aj dvojičky, alebo trojičky. A neskôr, keď budú staršie, tak sa môžeme pokúsiť o ďalšie. A tiež si rozhodne musíme adoptovať nejaké deti z Afriky. Tí chudáci nemajú absolútne nič….“ chrlila zo seba Tay.
„Preboha koľko detí chceš mať?“ spýtal som sa. Tay sa usmiala.
„12. Možno 14. Takých 6 by bolo našich a ostatné by sme si adoptovali.“ odpovedala s úsmevom od ucha k uchu.
– čože? 14? Čo chce založiť futbalový tým? Nevravím, že nemám rád deti, ale tak 14? Panebože pomáhaj! I keď, futbalový tým Styles’s kids, to znie celkom dobre! Čože? Pomóc, zastavte ma niekto, už mi fakt drbe! –
„Ehmmm…. dobre, o tom sa ešte porozprávame.“ povedal som nakoniec. Tay sa s úsmevom pritúlila ku mne.
„Zlatko nespi! Musíme sa vrátiť domov. Nechceš tu nocovať, že?“ spýtal som sa. Ona už len niečo v polospánku zadudrala. Obliekol som sa a Tay zabalil do deky. Po veci sa neskôr vrátim. Zniesol som ju dolu do auta. Odviezol ju domov. Chalani ešte pozerali telku. Nejaký futbal! Vyniesol som Tay do izby a vrátil sa k nim. Chvíľu sme za občasného dudrania na tie nemehlá pobehujúce po ihrisku, potichu sledovali telku.
„Chalani, ja mám nápad.“ Zvolal Louis po chvíli.
„Panebože pomáhaj!“ vzdychol si Liam.
„Ale no ták! Veď som ešte nepovedal, čo mi napadlo!“ bránil sa Louis.
„Či to povieš, či nie, bude to rovnaká blbosť.“ vzdychol si Zayn.
„Ale tentoraz je to fakt dobrý nápad!“ trval na svojom Louis.
„Tak počúvame.“ Vzdychol si nakoniec Liam.
„No, viete, napadlo ma, že keď budeme mať deti, už myslím všetci, tak by sme si mohli založiť futbalový tým.“ vyletelo z Louisa.
„Nie! Nezačínaj ešte aj ty!“ zvolal som porazene. Chalani na mňa nechápavo pozreli.
„Čo je Hazza? Si nejaký nesvoj.“ podpichol Zayn s úsmevom od ucha k uchu.
„Čo je na tom také strašné? Veď sme 5. Ak každý z nás bude mať po dve deti, tak to už sme na desiatich a to už budeme potrebovať len jedného a máme tým!“ objasňoval Louis svoj plán.
„Podľa Taylorinho plánu budeme mať my svoj vlastný tým. A ešte ti aj tri deti požičiam, keď chceš!“ povedal som mu. Chalani najprv na mňa nechápavo čumeli.
„Počkať, Tay chce mať 14 detí?“ spýtal sa Liam, ktorému to ako vždy došlo ako prvému. Len som prikývol.
„Tak to máš čo robiť, braček.“ Potľapkal ma Zayn po pleci.
„Budeš sa musieť činiť.“ Podpichol Niall. Všetci sa vyškierali, ako mesiačiky na hnoji.
„Nedráždite!“ sykol som.
„Ale králiček, nečerti sa.“ zasmial sa Louis.
„A králiček si ma oslovil lebo….?“ spýtal som sa.
„No veď vieš, králiky majú na raz tak po 6-7 malých. Tak sa ti jedine podarí dosiahnuť Taylorin plán.“ zašklebil sa Niall.
„Ha ha! Strašne vtipné! Viete čo, idem radšej spať, lebo tie vaše nápady,… Tie ma raz privedú do blázninca!“ povedal som a pobral sa hore.
„Dobrú noc, zajačik!“ zavolali zborovo, kým som vychádzal schody. To spôsobilo, že moja topánka letela dolu a trafila myslím, že Zayna do hlavy. Potom letela druhá a tou som sa trafil trošku lepšie. Povedzme, že Louis a El si dnes v noci neužijú…

Poznámka autorky:  Mehehe…. Chudák zajačik Hazz 😀 😀 😀 Ten sa namaká 😀 😀
Beatrix Pinekely 🙂

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *