Som tvoj anjel strážny! Part 53

Som tvoj anjel strážny! Part 53

Part 53 – She’s becoming crazy

 

Pohreb bol rýchly a hlavne tichý. Nikto o tom nevedel, takže sme nemali problém ani s fanúšičkami ani novinármi. Oznámilo sa to až potom. Oznámili to chalani, ja som to nedokázal a Tay tiež nie. Väčšinu času preleží v izbe a objíma bábiku, čo sme si kúpili, aby sme si na nej cvičili všetko, čo budeme do budúcna potrebovať a plače. Zazvonil mi mobil.
„Čo je Paul?“ spýtal som sa.
„Zapni si telku. Je jedno kde, je to všade. To musíš vidieť!“ povedal mi a zložil.
„Čo chcel?“ spýtali sa chalani.
„Že si máme zapnúť telku,“ povedal som a načiahol sa po ovládači.
„Toto je vážne dojímavé! Je úžasné pozorovať, ako sú fanúšičky spriaznené zo svojimi idolmi. Directionerky sa zbiehajú k hrobu malého Edwarda James Stylesa. Zapaľujú sviečky, nechávajú tam plyšákov. Po tvárach im tečú slzy. Pred chvíľkou tu bola zborovo odspievaná pieseň Little things. Teraz dievčatá spievajú Torn. Je to neuveriteľné. Ak nás chalani teraz pozerajú, len jedna vec. Máte úžasné fanúšičky, chlapci,“
„Oni nie sú fanúšičky. Oni sú naša rodina,“ povedal Niall.
„Chalani? Nie je pri vás Tay?“ dobehla za nami Perrie.
„Veď bola v izbe, nie?“ spýtal som sa.
„Áno, bola, ale nie je tam. Ja som ju nechala samu fakt len chvíľku. Chcela prášky na spanie, tak som jej po ne šla. Keď som vyšla z kúpeľne, už v izbe nebola. Prehľadala som celé poschodie, ale nikde nie je,“ hovorila Perrie.
„Je v novom dome,“ povedal som.
„Tam sa šli pozrieť El a Sam,“ povedala Dan, ktorá práve vyšla od pivnice.
„Čo si robila tam dolu?“ spýtal sa Liam.
„Tay je na tom dosť zle, mohla zaliezť hocikam,“ povedal Dan. El a San vošli do domu.
„Tak čo?“ spýtal som sa.
„Zrejme tam bola. Detská izba bola odomknutá a zmizol jeden plyšák. Ale nie je tam,“ povedala El.
„Kde je? Kam mohla ísť?“ spýtal som sa. Znova mi zazvonil mobil.
„Prosím Paul?“ zdvihol som.
„Preboha čo robí Taylor na tom cintoríne?“ zvrieskol do telefónu Paul.
„Čože? Kde je?“ spýtal som sa šokovane.
„Volal mi Luca. Vraj mu prikázala ju tam odviezť. Vraj ak nie, tak ho vyhodíte, či čo,“ povedal Paul.
„A v tejto chvíli na miesto posledného odpočinku svojho syna dorazila aj Taylor Moregan. Čo sa bude diať?“ ozvalo sa z telky.
„Tak a už sme ju našli!“ povedal som. Paul zložil.
„Ideme po ňu?“ spýtal sa Liam.
„Idem po ňu. Ale vy ostaňte doma a sledujte to. Chcem vedieť o všetkom, čo sa tam stane,“ hovoril som.
„Ja idem s tebou,“ povedal Louis.
„A ja tiež,“ povedala El.
„Tak poďte,“ povedal som rýchlo. Vyšli sme von. Namieril som si to rovno k svojmu autu.
„Nie Harry, ty nešoféruješ! Na to si príliš rozrušený!“ povedal Louis a natiahol ruku pre kľúče. Absolútne som nemal náladu sa s ním hádať, tak som mu ich radšej dal. Sadol som si ale dopredu. El sedela za mnou na zadnom sedadle. Vytočil som Niallovo číslo.
„Niall? Čo sa tam deje?“ spýtal som sa.
„Objímala sa s pár fanúšičkami. Niečo im rozprávala a teraz spievajú More than this,“ povedal Niall.
„Louis, švihni si!“ povedal som nervózne.
„Veď už sme skoro tam,“ povedal. Vydýchol som si, až keď sme zabočili do uličky, kde sa cintorín nachádzal. Louis ešte ani nestihol poriadne zastaviť a El už vyletela z auta a utekala smerom k hrobu.
„Páni. Takúto reakciu som čakal skôr od teba,“ poznamenal Louis.
„Nečudujem sa. S Tay sú si strašne blízke. Myslím, že sa o ňu bála viac, ako ja a to už je čo povedať,“ povedal som a díval sa za utekajúcou El.
„Máš pravdu. Tayleanor je rovnako silná, ako Larry.“ usmial sa Louis.
„To máš pravdu,“ pousmial som sa.
„Tak poď. Ideme za nimi,“ povedal Louis. Obaja sme vystúpili z auta a ponáhľali sa za Tay a El. No len čo sme vystúpili, tak sme oľutovali, že sme neurobili to isté ako El. K nám sa totiž nahrnuli novinári.
„Čo hovoríte na správanie fanúšičiek?“ bola hneď prvá otázka.
„Oni nie sú fanúšičky. Oni sú rodina,“ odpovedal som a potom sa nám im nejako podarilo utiecť. Podarilo sa nám presvedčiť Tay, aby šla s nami domov. Bola absolútne mimo. Z auta som ju musel vyniesť. Cítil som sa, akoby som v rukách niesol veľkú bábiku. Nereagovala na nič, na slová, na dotyky, na nič. Vyzliekol som ju, osprchoval, obliekol do pyžama, uložil do postele. Ako keby som sa staral o bábätko. Jediná vec, čo spravila bola, že sa ku mne pritúlila, keď som si aj ja ľahol do postele. Nič nepovedala. Videl som, že nespí. Mala otvorené oči. Niekam sa dívala, ale nereagovala, keď som sa jej spýtal, kam hľadí, ani keď som ju pohladil po vlasoch. Zaspal som zrejme skôr, ako ona. Keď som sa zobudil, nebola pri mne. Keď som sa obliekal, všimol som si, že v skrini nie je jej ružová Jack Wills mikina. Zišiel som do kuchyne. Všetci zrejme ešte spali. Tay sa motala po kuchyni, pospevovala si, robila raňajky a jemne vrtela zadkom do rytmu hudby rádia. Nechápal som, čo sa stalo. Z dňa na deň. No nechcel som sa pýtať. Nechcel som, aby bola zas smutná. Všimla si ma. Usmiala sa.
„Bré ránko, zlatko,“ povedala, prišla ku mne a pobozkala.
„Bre ránko,“ odpovedal som jej.
„Dáš si raňajky?“ spýtala sa.
„Čo dobrého robíš?“ spýtal som sa.
„Lievance,“ povedala. „Hmm… Pamätáš sa, keď som tu v dome robila lievance prvýkrát?“ spýtala sa.
„Hmm…. Myslím, že som stál za tebou a robil toto,“ zasmial som sa a začal ju bozkávať na krku. Nechápal som, čo sa deje, ale hral som s ňou. Hocičo, len nech už znova nie je taká, ako včera. Ako telo bez duše.
„A ja som sa s tebou hádala, že keď ich pripečiem, budeš ich jesť ty,“ zasmiala sa.
„A ja som ti povedal, že ich dáme Niallovi. Že jemu to bude jedno,“ zasmial som sa s ňou.
„A potom som vypla sporák,“ povedala.
„A ja som urobil toto,“ zasmial som sa a Vyložil ju na linku vedľa sporáka, tak ako vtedy. Tay sa okamžite vrhla na moje pery.
„Hmmm…hmmmm,“ ozvalo sa za nami. Bol to Louis.
„Dejavú!“ zasmiala sa Tay a ja s ňou.
„Čo?“ spýtal sa Louis.
„Ale nič,“ povedal som rýchlo. Tay znova začala dokončovať lievance. Louis sa na ňu len nechápavo díval.
„Čo to?“ naznačil ústami.
„Netuším,“ mykol som plecami.
„Harry? Dopečieš to? Ja idem nakrmiť Edwarda,“ povedala Tay. Vzala detskú fľašu a šla niekam hore. S Louisom sme po sebe hodili pohľad WTF? Rýchlo som dokončil posledný lievanec a ponáhľal sa za Tay. Sedela na posteli a hombala si v náručí bábiku Baby Born, čo sme kúpili už dávnejšie Tracey.
„Tay?“ ozval som sa.
„Pšššt! Práve zaspal,“ povedala a milo sa na mňa usmievala. Konečne som pochopil, čo sa deje. Jedným slovom, zbláznila sa.
„Tay? Vieš, že je to len bábika,“ povedal som. Zamračila sa na mňa.
„To nie je bábika! To je Edward! To je náš syn! Ako môžeš niečo také povedať!“ zvrieskla.
„Tay…“ začal som.
„Pozri. Pozri, ako zlaťučko spinká! Aký je ňuňatý! Moje zlatíčko,“ povedala už pokojným hlasom a znova sa rozplývala nad tou bábikou.
„Tay, počúvaj ma…“ začal som, no znova mi skočila do reči.
„Zober dolu tu fľašku a opláchni ju, dobre? Ja ešte chvíľku ostanem s malým,“ povedala.
„Dobre,“ vzdychol som si. Toto nie je dobré. Vôbec to nie je dobré.
„Čo sa s Tay deje?“ spýtal sa Louis.
„Zbláznila sa! Práve hore uspáva Traceyinu Baby Born bábiku a je presvedčená, že je to náš syn Edward,“ povedal som.
„Teraz sranduješ, že?“ spýtal sa Liam.
„Kiežby som srandoval,“ povzdychol som si, „choďte sa pozrieť, keď mi neveríte,“ dodal som, lebo na mňa len neveriacky hľadeli. To ale nebolo treba.
„Chcem vás len poprosiť, nerobte veľký hluk, dobre? Malý práve zaspal,“ S tými slovami vošla Tay s úsmevom do kuchyne.

Poznámka autorky: úúúps… Nikto na tom nie je veľmi dobre… 

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *