Som tvoj anjel strážny! Part 48

Som tvoj anjel strážny! Part 48

Part 48 – Believe in you…


Pohľad Harry

Naklonila sa čo najbližšie ku mne.

„Prvý apríl, zlato.“ šepla mi do ucha. Akoby som to celý čas nevedel. Už len tá absurdná hádka. Ak by to naozaj bolo tak, prečo sa hádali až teraz. Tušil som, že to nie je pravda. Nič som nepovedal, len som sa na ňu akože sklamane díval.

„Harry?“ spýtala sa. Len som pokrútil hlavou a odišiel z miestnosti.

„Ja som vám vravela, že to nie je dobrý nápad,“ bolo počuť Taylor z kuchyne.

„Máš pravdu. Prepáč. Mali sme vymyslieť niečo iné. Vôbec sme ťa do toho nemali zaťahovať, Tay,“ ozval sa Paul.

„Harry to nemyslíš vážne? Ak sa chceš urážať, tak jedine na mňa. Ja som to vymyslel, ale netráp Tay. Ubližuješ jej aj malému,“ dorútil sa do obývačky Louis. Len som zavrtel hlavou a šiel do kuchyne. Bez slova som vzal Tay do našej izby. Ostatní ostali stáť v kuchyni. Taylor sa na mňa nechápavo dívala.

„Harry…“ začala. Umlčal som ju bozkom. Nahodila ešte nechápavejší pohľad.

„Bolo mi jasné, že si zo mňa strieľate už od začiatku,“ zasmial som sa.

„Ako to?“ spýtala sa.

„Verím v teba, zlatko. Viem, že by si s Niallerom nikdy nič nemala,“ povedal som.

„Nemala si, že?“ spýtal som sa pre istotu.

„Povedal si, že mi veríš, tak prečo sa pýtaš?“ spýtala sa. Usmial som sa. Tay si ľahla na posteľ. Ľahol som si vedľa nej. Nad niečim rozmýšľala.

„Čo je zlatko?“ spýtal som sa. Nereagovala. Čelo mala zvraštené.

„Tay?“ opatrne som ňou zatriasol.

„Čo je?“ spýtala sa.

„Pýtal som sa, že nad čím rozmýšľaš,“ zopakoval som otázku.

„Niall mi nasadil chrobáka do hlavy. Keď začal z týmy 12 týždňami. Rozmýšľam, kedy nám to vlastne ušlo,“ povedala.

„A na čo si prišla?“ spýtal som sa.

„Akokoľvek to počítam, muselo to byť vtedy v aute, keď sme boli pri chate a striehli na ostatných,“ povedala.

„Hej. Na to túú túúúúúút si pamätám,“ podpichol som. Buchla ma do ramena.

„Ha ha,“ zašomrala.

„Tak už to nerieš. Je mi jedno kedy sa to stalo a kde sa to stalo. Hlavné je, že o pár mesiacov budeme mať nádherného synčeka, alebo dcérku, ktorého/ktorú budeme obaja nadovšetko milovať. To je najdôležitejšie,“ povedal som jej.

„Ľúbim ťa,“ šepla.

„Aj ja teba, zlatíčko,“ povedal som a pobozkal ju.

„Teda vás,“ opravil som sa a pohladil ju po brušku. Tay sa usmiala a schúlila sa čo najviac ku mne.

Pohľad Tay

Bola som v šoku. On celý čas vedel, že si z neho robíme srandu. Ale zároveň ma tešilo, že má vo mňa takú dôveru. Ležali sme vedľa seba. Túliť sa k nemu, je ten najlepší pocit na svete. Zrazu som zažila niečo zvláštne. Akoby krč, alebo čo, ale bolo to len slabučké. Zľakla som sa.

„Hneď sa vrátim,“ šepla som Harrymu a bežala rýchlo nájsť Clodagh alebo Lou. Našla som ich obe. Oni ešte stále boli v kuchyni. Keď som tam vošla, zavalili ma kopou otázok, či sa Harry veľmi hneval.

„Nie, on nás odhalil už na začiatku, len hral s nami. Lou, Clodagh, môžete na sekundu?“ odtiahla som ich nabok.

„Čo je?“ spýtala sa Clodagh.

„Ja neviem. Bolo to také divné. Akoby kŕč, ale tak strašne slabučké,“ šepla som. Clodagh sa usmiala a jej ruka skončila na mojom bruchu. Znova ten istý pocit.

„Niekto nám začína kopať,“ zasmiala sa Clodagh.

„To kope malé? Bože, ja som sa bála, či sa niečo nedeje zlé,“ vydýchla som si.

„Hlupáčik,“ zasmiala sa Lou.

„Hocičo budeš potrebovať, obráť sa na nás. My ti pomôžeme,“ povedala Clodagh.

„Dobre. Ďakujem. Ale zatiaľ to nikomu nehovorte. Ja to poviem sama, ale najprv Harrymu,“ povedala som.

„Dobre. Neboj,“ povedala Clodagh.

„Máš naše slovo,“ dodala Lou. Ponáhľala som sa späť za Harrym.

„Čo sa deje, zlatko?“ spýtal sa. Neodpovedala som, len som si znova ľahla k nemu. Jeho ruku som automaticky premiestnila na bruško.

„Čo sa deje?“ spýtal sa.

„Vydrž,“ šepla som mu. Nechápavo na mňa hľadel. Po chvíľke som znova zacítila to „kopnutie“. Pozrela som na Harryho. Na jeho tvári sa rozžiaril úsmev.

„To…. bolo to to, čo si myslím?“ spýtal sa. Prikývla som.

„Náš drobec kope?“ uisťoval sa, či správne pochopil, čo sa mu snažím naznačiť.

„Áno, kope,“ zasmiala som sa. Harry sa bez varovania rýchlo prilepil na moje pery. Ležal na mne, pridržoval sa rukami, aby mi neublížil. Moje ruky sa zatiaľ snažili zbaviť ho trička.

„Harry máme… Ups… Pardon, netušil som, že…“ vpadol nám do izby Louis.

„Nie Louis, vôbec nerušíš!“ zadudral na neho Harry z poriadnou dávkou irónie v hlase…

Poznámka autorky: Louis… Meheheheh 😀 😀 😀 

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *