Som tvoj anjel strážny! Part 41

Som tvoj anjel strážny! Part 41

Part 41 -Tracey a Niall

Pohľad Tay

Podišiel ku mne a vzal ma do náruče.

„Harry! Chodiť ešte viem!“ zasmiala som sa, „ale nemáš sa namáhať,“ oponoval mi.

„Ale chôdza nie je namáhanie sa, však pán doktor?“ obrátila som sa na lekára. Ten sa na nás dvoch pobavene díval.

„No Taylor, vieš ako to je, pre niekoho je aj chôdza namáhavá,“ povedal. Prepichla som ho pohľadom.

„No tak vidíš,“ šepol mi Harry a vyniesol ma z ordinácie až k autu.

„Si hrozný!“ povedala som, keď ma opatrne naložil do auta a pripútal.

„To sa ku mne budeš takto starať, až kým neporodím?“ spýtala som sa. Prikývol.

„Uvidíš, že len čo začne drobec rásť a ja priberiem, vládať ma nebudeš!“ povedala som. Zasmial sa.

„Teba budem vládať vždycky,“ zasmial sa.

„To ti pripomeniem, o pár mesiacov,“ zasmiala som sa. Zvyšok cesty sme sa bavili o všeličom. Keď sme zastali pred domom, vystúpila som z auta. Harry zas rýchlo obehol auto a zas si ma vyhodil do náručia.

„Harry!“ zvrieskla som na neho. On sa len zasmial a kráčal k dverám.

„Ehm… mohla by si?“ spýtal sa, keď sme stáli pri dverách. Nemohol totiž otvoriť dvere. Stisla som zvonček. Pri dverách sa hneď objavil Liam a otvoril nám.

„Preboha čo sa stalo? Prečo ju nesieš na rukách?“ pýtal sa vystrašene.

„Nič sa nestalo. Doktor povedal, že sa nemám namáhať a Hazza si to vzal až príliš k srdcu,“ sťažovala som sa.

„Už ma polož!“ sykla som na Harryho. Harry odmietavo zakrútil hlavou.

„Liam pomôž mi!“ poprosila som ho.

„Harry pusti ju.“ dohováral mu už aj Liam.

„Nie!“ povedal.

„Harry, do riti čo sa ti mám počúrať v náručí, alebo čo!“ sykla som po ňom. Najprv som mu nechcela povedať, prečo chcem ísť dole, ale vyprovokoval ma.

„Jaj, tak prepáč,“ povedal a hneď ma zložil. Rýchlo som utekala do kúpeľne. To s tým močovým mechúrom v tehotenstve je fakt pravda. Vkuse behám na WC a to to vraj bude ešte horšie časom. Keď som sa vrátila, tak už všetci boli usadený na gauči v obývačke, až na Nialla a Tracey.

„Kde je Niall a Tracey?“ spýtala som sa.

„Bral ju hneď do jeho izby. Snažil sa ju upokojiť. Bola strašne mimo. To tvoje omdletie ju ešte viac vystrašilo,“ povedal Liam.

„Dobre. Idem ju pozrieť, nech vie, že som v poriadku,“ povedala som a šla do Niallovej izby. Tracey ležala vedľa Nialla chrbtom k dverám, takže ma nevidela. Nespala. S Niallom sa rozprávali.

„A naozaj Taylor nezomrie?“ spýtala sa.

„Nie, nezomrie. Už som ti to hovoril. Tay je v najlepšom poriadku,“ povedal. Potichu som prišla k posteli a sadla si vedľa nej.

„Neboj sa, som v poriadku. V tom najlepšom,“ šepla som.

„Taylor!“ skríkla a hodila sa mi okolo krku.

„Čššš! Neplač. Som tu zlatko. Som pri tebe,“ šepla som. Položila som si ju na kolená a tíšila ju. Po asi 5 minútach sa upokojila.

„Bála som sa, keď si odpadla,“ šepla.

„Neboj sa zlatko. Nič mi nie je. Už som ti hovorila, že čakám bábätko a toto bola pre mňa aj pre to malé veľká záťaž, vieš? Ale už som v poriadku,“ hovorila som jej.

„Určite?“ spýtala sa.

„Určite,“ odpovedala som jej.

„Prisaháš?“ spýtala sa.

„Prisahám,“ povedala som.

„Ideme na tu zmrzlinu, čo si mi sľúbil?“ otočila sa na Nialla. Obaja sme sa rozosmiali.

„Tak poď,“ povedal Niall.

„Ďakujem,“ povedala som mu. On sa len usmial a bral Tracey zo sebou do kuchyne. Šla som z nimi, tiež som na ňu mala chuť.

„Vy nechcete zmrzlinu?“ nakukla som do obývačky.

„Nie, máme tu slané,“ odpovedal mi Hazza. Ostatný prikývli na súhlas.

„Ako chcete,“ povedala som a ponáhľala sa za tými dvoma do kuchyne.

„Vybrali sme jahodovú,“ povedla Tracey.

„Mňam,“ zasmiala som sa. Nabrali sme si ju do tých veľkých zmrzlinových pohárov. Tracey už svoju chcela začať jesť.

„Počkaj,“ zasmiala som sa. Z chladničky som vybrala šľahačku a nastriekala ju na vrch. Z poličky som vybrala granko a posypala po vrchu. Zo svojej tajnej zásoby som vybrala 6 čokoládových rubičiek a vopchala ich po dve do každého pohára.

„No?“ spýtala som sa ukazujúc obom poháre.

„Si úžasná!“ zaznel Niallov a Traceyin dvojhlas a vyslúžila som si od oboch pusu na líce. Zasmiala som sa a presunuli sme sa do obývačky, tam nejako pribudli ľudia. Neviem kedy prišli, ale boli tu aj Sam a Kiowa. Rýchlo som ich objala, potom som sa usadila vedľa Harryho a pustila sa do svojho zmrzlinového pohára. Harry si vedľa mňa chrúmal slané oriešky.

„Daj mi,“ povedala som a načiahla k nemu ruku. Harry na mňa pozrel, či som normálna, ale dal mi pár orieškov. Posipala som si nimi zmrzlinu. Všetci na mňa znechutene pozreli, až na Nialla. Ten to tiež skúsil. Ochutnala som to. Na moje chuťove poháriky to zaúčinkovalo ako rajská hudba.

„Mmmmmmňam!“ povedala som. Perrie urobila gesto, akože jej sa z toho chce vracať a znechutene odvrátila pohľad.

„Čo, šak je to fajne!“ bránila som sa. /PS: Fakt je to fajne. S bratrancami tak bežne jeme zmrzku./

„Ochutnáš?“ spýtala som sa Hazzy a natiahla k nemu lyžičku. On znechutene odtiahol hlavu.

„Ako myslíš, aspoň mi ostane viac,“ povedala som a vyplazila na neho jazyk.

„Fat e to dobééé!“ povedal Niall ešte s plnými ústami. Zrejme to mala byť veta „Fakt je to dobré“. Zasmiali sme sa.

„Niall, najprv dojedz, až potom rozprávaj,“ poučoval ho Daddy…

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *