Our Complicated Stories Part 2

Our Complicated Stories Part 2

Part 2 They think I’m BITCH! 1/2

O mesiac neskôr…
„Anas! Anas, počkaj!“ ozvalo sa za mnou. Otočila som sa za hlasom, volajúcim moje meno. To som ale nemala. Stál tam Niall.
„Čo je Niall?“ spýtala som sa.
„Môžeme sa porozprávať?“ spýtal sa.
„Nemyslím, že je to dobrý nápad,“ povedala som.
„No tak… Nezdržím ťa dlho,“ prosil.
„Si si istý, že chceš byť videný SO MNOU?“ spýtala som sa.
„Anas, nepreháňaj!“ protestoval.
„Tak fajn. Hovor,“ povzdychla som si.
„Nie tu,“ naliehal, „poď so mnou.“ Povzdychla som si a nasledovala ho do malej kaviarne. Niall len niečo naznačil čašníčke a ona nás vpustila do malej miestnosti s dvoma gaučami.
„Pozri, o chvíľu mám stretnutie s majiteľom bytu, ktorý si chcem prenajať, tak sa vymáčkni rýchlo,“ povedala som. Hrať sa na nedostupnú bol jediný spôsob, ako donútiť samu seba nenechať sa zlomiť.
„Pozri, ja mám, tiež jedno stretnutie… Počkaj, ty si ideš prenajať byt tu niekde?“ spýtal sa zarazene.
„Áno, ale nechápem prečo ťa to trápi?“ spýtala som sa.
„Tak lebo ja tu blízko mám byt a práve ho prenajímam. Páni, to by bola zhoda, keby šlo o ten istý byt,“ zasmial sa.
„To asi ťažko. Po telefóne by som tvoj hlas spoznala. Ja som volala s nejakým pánom Higinsom,“ odvrkla som. Niall sa zaksychtil.
„Čo?“ spýtala som sa.
„Paul Higins je náš manažér. Ak si volala s ním, tak potom šlo predsa len o môj byt,“ zasmial sa Niall.
„Tak v tom prípade o ten byt nemám záujem,“ odpovedala som. Bolo to dosť odvážne, vzhľadom na to, že keďže nemám prácu, mám 30 dní, aby som opustila nájomcov byt.
„Ale, Anas! Vieš čo, o tom sa porozprávame neskôr. Najprv chcem niečo od teba vedieť,“ povedal.
„O čo ide?“ spýtala som sa.
„Písala si to ty?“ spýtal sa a hodil mi pred oči článok z novín, kde som ešte donedávna pracovala. Aspoň, že šéf nezverejnil moje pravé meno, ale ponechal tam pseudonym „Záhadná Ruska“. Len som na neho pozrela a pretočila očami.
„Tak písala?“ spýtal sa.
„Povedala som, že sa môžeš spýtať, nie, že ti odpoviem,“ odpovedala som mu.
„No ták, Anas!“ zakňučal.
„A keby som to aj písala? Čo sa vyrieši tým, že to budeš vedieť? Pobežíš to azda povedať svojim štyrom sukničkárskym kamarátom?“ spýtala som sa.
„Takže si to písala,“ poznamenal.
„Áno, písala. Tak už to vieš, môžeš ma ísť nabonzovať. Bež,“ povedala som mu.
„Prečo?“ spýtal sa.
„Čo prečo?“ spýtala som sa.
„Prečo si to písala?“ spýtal sa.
„Vieš, väčšina ľudí nie je superstar a musí si nejako zarábať na živobytie. Urobila som to, lebo som musela!“ vykríkla som na neho.
„Anas, prosím ťa. Zabudni na chvíľu, kto som. Chcem sa s tebou normálne porozprávať. Ako priateľ. Prosím, dôveruj mi,“ prosil ma.
„A čo chceš počuť? Celý môj životný príbeh?“ spýtala som sa ironicky.
„Trebárs…“ mykol plecami.
„Fajn,“ sykla som, „vyrastala som v Rusku len s matkou. Otec zomrel skôr, ako som sa narodila. Matka zomrela, keď som mala šestnásť. Potom som bývala u tety a túlala sa kade – tade. Raz ma oslovil jeden muž. Ponúkol mi prácu modelky. Vraj ma vezme do Paríža. Vraj sa budem prechádzať po najslávnejších mólach sveta. Kto by odmietol takýto návrh. Nechala som sa zlákať. Ten muž bol, ale podvodník. V Paríži ma zavrel do bordelu. Musela som pracovať ako prostitútka. Bola som tam zavretá dva roky. Vyslobodil ma odtiaľ jeden muž. Bol stálym zákazníkom toho bordelu a vždy za mňa zaplatil peknú sumu. Iróniou bolo, že sme spolu nespali ani raz. Vždy sa so mnou rozprával. Učil ma angličtinu a trochu aj francúzštinu. Pomohol mi dostať sa odtiaľ a dostal ma do Anglicka. Za tie dva roky ma štyrikrát poslali na potrat a keď som sa dostala do Anglicka, prisahala som si, že už nikdy nebudem robiť to, čo som robila – musela robiť vo Francúzku. Potom som dostala prácu v tom časopise. Písala som len krátke úvodné články. Nič veľké. Potom si ma dal zavolať šéf. Vraj je to moja príležitosť. Dal mi na výber. Článok alebo výpoveď. A tak som spravila, čo som spravila. Aj napriek prísahe, že sa už nikdy tak správať nebudem. Vidíš… To je to, čo som, Niall. Som obyčajná k***a. Ešte stále chceš byť môj priateľ?“ spýtala som sa. Po líci mi stiekla slza. Utrela som ju a zatriasla som hlavou, aby som tie ďalšie zahnala preč.
„Takto o sebe nehovor. Ty nie si… to čo si povedala,“ povedal. Bolo to zlaté, ako si dával pozor, aby nevyslovil to slovíčko.
„Ako to ty môžeš vedieť?“ spýtala som sa.
„Proste cítim, že taká nie si,“ povedal a díval sa mi pri tom do očí. Sadol si bližšie ku mne, „a ja svojim pocitom verím.“
„Aby si sa nezranil…“ šepla som.
„Viem, čo robím,“ šepol a ešte viac sa nahol ku mne. Chcel ma pobozkať. Skôr než to stihol, ušla som. Preletela som cez kaviareň a vybehla von. To by som ale nebola ja, keby som nemala také šťastie. Dostala som sa do rany štyrom nenávistným pohľadom. Obzrela som sa. Za mnou stál Niall, tiež paralyzovaný touto situáciou. Nadýchla som sa a so zdvihnutou hlavou okolo nich prešla.
„Bitch!“ zasyčal Zayn, keď som okolo nich prechádzala. Zahla som za roh do slepej uličky. Spustila som sa popri stene a rozplakala som sa. Znova na dne. Znova…

Pohľad Niall:
Chcel som jej dokázať, že nie je to, čo si o sebe myslela. Zaujala ma už vtedy v bare. Hoci sa tak správala, cítil som, že je iná. Už sa mi to skoro podarilo, ale spravil som chybu. Pokúsil som sa ju pobozkať. Vyletela z gauča a von z reštaurácie. Vybehol som za ňou. Keď vybehla z kaviarne, dostala sa rovno pred chalanov. Tí do nej zapichli nenávistné pohľady. Obzrela sa na mňa. V jej očiach sa zračila bolesť. Potom zdvihla hlavu a prešla okolo chalanov.
„Bitch!“ zasyčal na ňu Zayn. V tej chvíli som mu mal chuť jednu streliť. Anas sa zatriasla. Zrejme začula Zaynove slová. Potom zmizla niekde v uličke. Zamračene som pozrel na chalanov a chcel ich obísť.
„Niall, nezahadzuj sa s ňou. Je to obyčajná…“ zastavil ma Liam.
„Nič o nej neviete!“ skočil som mu do reči skôr, než stihol vysloviť posledné slovo, „a je to moja vec či sa s ňou zahadzovať budem alebo nie!“ odsekol som.
„Ako myslíš. Ale potom sa nechoď sťažovať,“ povedal Hazz. Konečne ma pustili. Vbehol som do uličky, v ktorej zmizla. Sedela opretá o stenu s tvárou v dlaniach. Prišiel som k nej a bez slova ju zdvihol zo zeme. Vystrašene sa obzrela okolo seba.
„Nechaj ma, Niall,“ vzlykla. Ignoroval som to. Odniesol som ju do svojho bytu. Položil som ju na gauč. Ona si rukami objala nohy a schúlila sa do klbka. Jej telo sa otriasalo vzlykmi. Šiel som do kuchyne a spravil jej silný čaj, a vrátil sa do obývačky.
„Tu máš, vypi to,“ povedal som jej.
„Ďakujem,“ šepla a trochu roztrasenými rukami si odo mňa šálku vzala. Napila sa a hrnček mi vrátila. Položil som ho na stôl.
„Nie je za čo,“ usmial som sa.
„Prečo to robíš?“ spýtala sa.
„Už som ti povedal. Neverím, že si taká, ako si o sebe myslíš,“ šepol som.
„Čo ak som?“ spýtala sa
„Nie si, do takej ženy by som sa nezaľúbil,“ povedal som. Prvýkrát mi pozrela do očí. Videl som tam malú iskričku nádeje, no veľa strachu.
„Neklam,“ šepla.
„Neklamem. Dôveruj mi,“ šepol som jej. Znova som sa k nej naklonil. Tentoraz neuhla a moje pery sa dotkli tých jej. Jemne som sa usmial, keď mi bozk opätovala. Vtiahol som si ju k sebe na kolená a ďalej ju bozkával. Niečo zamrmlala. Odtiahla sa.
„Vieš, niektorí ľudia potrebujú aj dýchať,“ zasmiala sa.
„Prepáč,“ zasmial som sa a znovu zaútočil na jej pery.

Pohľad Anastasia:
Bozkával ma, no inak, ako ostatní muži. Jeho bozky neboli dravé. Boli nežné, ale aj tak vášnivé. Musela som ich však prerušiť. Musel vedieť, čoho sa obávam. Musel vedieť všetko predtým, ako sa úplne rozhodneme, čo s nami ďalej bude.
„Niall,“ šepla som.
„Áno?“ spýtal sa, no ďalej ma bozkával. Tentoraz však na krku.
„Niall, prestaň. Vieš, je tu ešte niečo, čo by si mal vedieť,“ šepla som. Niall ma počúvol. Spýtavo sa na mňa zahľadel.
„Vieš, je tu istá možnosť, že… No proste, že po TOM víkende… Prosto, mám podozrenie, že…“ nevedela som sa vykoktať.
„Že si tehotná?“ dokončil Niall za mňa. Pochopil, kam tým mierim.
„Áno,“ šepla som so sklonenou hlavou, „a pochopím, ak si po tomto rozmyslíš to, že chceš byť so mnou.“ Vzal moju tvár do rúk a donútil ma dívať sa mu do očí.
„Je mi to jedno, Anas. Ľúbim ťa a ak je to pravda, budem ľúbiť aj jeho. A je mi jedno, čie bude,“ šepol a objal ma. Usmiala som sa. Vedela som, že ak to bude realita, nakoniec to nebude tak ružové, no teraz som to nechcela riešiť.
„Pustíme si niečo?“ spýtal sa. Prikývla som. Niall ma prekvapil. Odniekiaľ vytiahol všetky série priateľov. Tak sme sa pustili do pozerania. Netuším, kedy sa seriál preplietol s mojimi snami.
Keď som sa ráno zobudila, chvíľu som bola dezorientovaná. Netušila som, kde som. Potom som si všimla Nialla, spiaceho vedľa mňa. Zrejme som zaspala pri telke a on ma sem priniesol. Vyliezla som z postele a odšuchtala sa do kúpeľne. Šla som na toaletu…
„YES! YES! YES!“ začala som poskakovať po kúpeľni ako šialená.
„Čo sa deje?“ ozval sa rozospatý hlas z dverí kúpeľne.
„Och, prepáč! Nechcela som ťa zobudiť. Neuvedomila som si, že ešte spíš,“ šepla som ospravedlňujúco.
„Nevadí. Aj tak by mi o päť minút zvonil budík. Z čoho sa tak tešíš?“ spýtal sa. Tým mi pripomenul moju predchádzajúcu radosť.
„Dostala som to! Nie som tehotná! Dostala som to!“ poskakovala som po kúpeľni. Ešte nikdy som sa tak netešila z menštruácie. Niall chvíľu spracúval, čo som tým vlastne chcela povedať.
„Aha,“ bola jeho jediná odpoveď.
„Ty sa netešíš?“ spýtala som sa.
„Ja ešte spím, daj mi chvíľku,“ uškrnul sa a strčil hlavu pod umývadlo. Pustil si na hlavu trochu vody. Potom ju vybral a otriasol sa, ako pes, keď vyjde z vody.
„Takto sa preberáš stále?“ spýtala som sa s nadvihnutým obočím.
„No a?“ spýtal sa s úškrnom.
„Vyzeral si ako pes, čo som mala, keď som bola malá,“ povedala som.
„Baf baf,“ napodobnil štekanie a vyplazil jazyk. Rozosmiala som sa.
„A je havko hladný?“ spýtala som sa. Niall prikývol.
„Fajn, tak si ideme dať raňajky,“ zasmiala som sa a vybrala sa smerom ku kuchyni. Niall ma nasledoval. Šiel štvornožky ako pes.
„Ty si blázon,“ zasmiala som sa, „a mimochodom, chýba ti chvostík.“
„Nechýba, len sa nachádza z druhej strany,“ šibalsky na mňa žmurkol.
„Ty perverzák,“ šťuchla som ho pod rebrá. On nahodil kukuč ala „ja nič, ja muzikant“. Zasmiala som sa. Niallovi zavibroval mobil.
„Chalani ma zháňajú,“ šepol.
„Chápem. Ja si aj tak musím ísť hľadať byt,“ šepla som.
„Aký byt? Budeš predsa bývať tu. SO MNOU!“ zdôraznil posledné dve slová.
„Ja neviem, Niall,“ šepla som.
„Lenže to nebola ani otázka, ani návrh,“ povedal.
„Niall…“ nestihla som nič povedať. Zamestnal moje ústa inou činnosťou.
„Keď sa vrátim, chcem ťa tu nájsť,“ šepol, keď sa naše pery odpojili. Nenechal ma odpovedať. Znova mi vlepil pusu. Usmiala som sa. Odišiel.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *