Oni štyria budú dokonalá rodina

Oni štyria budú dokonalá rodina

Oni štyria budú dokonala rodina

odporúčam si k tomu pustiť TOTO

„Ocko! Ocko! Ocko kde si? Ocko!“ ozval sa krik z detskej izby. Liam sa rýchlo nadvihol na posteli a utekal k izbe svojej malej dcérky. Ležala zakrútená pod paplónom a celá sa triasla.
„Čo je, Nessie?“ spýtal sa láskavým hlasom a stiahol jej paplón z hlavy.
„Pod posteľou je bubák.“ šepla vystrašene. Liam si kľakol na zem a pozrel sa pod posteľ. Bubák, ktorého Nessie počula bola ich mačka, ktorá si spokojne priadla schúlená do klbka pod posteľou. Zrejme to vystrašilo Nessie.
„Neboj sa Nessie, to je len Chruľdo.“ povedal Liam a usmieval sa na ňu.
„Chcem ísť spať k tebe, prosím.“ šepla Nessie a robila na Liama psie očká. Liam sa usmial a prikývol. Ako by jej mohol niečo odmietnuť? Tie jej krásne očká, čo zdedila po svojej mame. A aj tie jamky v lícach, keď sa usmieva. Vzal si Nessie do náruče a odniesol ju k sebe do izby. Uložil ju na Vanessinu stranu postele. Keď si Liam na ňu spomenul, chcelo sa mu plakať. Vie však, že pred Nessie to urobiť nesmie. Prikryl ju a ľahol si na druhu stranu postele.
„Dobrú noc, zlatko.“ poprial jej. Nessie sa však nechcelo spať. Z nočného stolíka vedľa postele vzala fotku a zadívala sa na ňu.
„Porozprávaj mi o mamke. Ako sa stala anjelom?“ spýtala sa a svojimi očkami hypnotizovala fotku na ktorej bola jej mamka. Ona si ju nepamätala, ani nemohla. Zomrela, keď sa ona narodila.
„Veď som ti to už rozprával.“ povedal Liam.
„Tak mi porozprávaj, ako ste sa stretli.“ prosila Nessie. Liam sa usmial.
„Vieš, to bolo celkom zábavné.“ usmial sa Liam. Keď si na ich stretnutie spomenul, zahrialo ho pri srdci. Nadýchol sa a začal rozprávať.
„Vieš, tvoja mamka a ja sme sa stretli dosť zvláštne. Utekal som pred faninkami…“ začal.
„A ona ťa zachránila?“ spýtala sa Nessie.
„Nie, ona bola v čele tých, čo ma prenasledovali.“ zasmial sa Liam, „Zahol som za roh. Ona videla, kde som zahol, ale ostatným zvrieskla, že som bežal opačne. všetky sa rozbehli tým smerom a ona potom znova utekala za mnou. Mala výdrž. Naháňala ma asi pol hodinu. Boli sme v nejakom parku. Rezignovane som sa hodil na najbližšiu lavičku. Ona si sadla vedľa mňa. Počkala, kým chytím dych. Nič nehovorila, len sa na mňa s úsmevom pozerala. Nerozumel som, čo to má znamenať. Najprv ma pol hodinu naháňa po uličkách Londýna a potom si vedľa mňa len tak sadne a usmieva sa na mňa. Nejačala, nežobronila o podpis, či fotku, len sedela vedľa mňa s milým úsmevom na perách. Nakoniec sa však predsa len ozvala. “ hovoril Liam…

…“Vieš, že keby si zastal hneď, mohli sme tú pol hodinu využiť ináč?“ spýtala sa ho faninka milo. Liam sa na ňu len nechápavo pozeral.
„Chceš podpis, alebo fotku?“ spýtal sa Liam a z vrecka vyberal pero.
„Nie, len som ti chcela povedať, že ťa mám najradšej. Že si ten najúžasnejší spevák a že máš dokonalý hlas. A ešte som chcela spraviť toto.“ povedala a pobozkala Liama na líce. Potom stala z lavičky a kráčala preč.
„Počkaj, ako sa voláš?“ rozbehol sa za ňou.
„Vanessa.“ odpovedala mu.
„Vanessa. Krásne meno.“ povedal Liam. Vanessa sa začervenala.
„Liam! O bože môj! To je Liam!“ ozval sa krik neďaleko od nich.
„Ach bože!“ vzdychol si Liam.
„Poď. Poznám dobrú skríšu.“ zasmiala sa a vzala Liama za ruku. Ruka v ruke prebehli dvoma uličkami a zmizli v nenápadnom malom obchode.
„Kde to sme?“ spýtal sa Liam a obzeral sa po malej krajčírskej dielni.
„Vitaj v mojom kráľovstve.“ zasmiala sa Vanessa…

…“Bolo to zvláštne, ale v tom malom obchode vyzerala naozaj ako kráľovná. Trávila tam veľa času. Len ona, látky, šijací stroj, krajčírske panny, ihly a nite. To bol jej svet.“ zakončil Liam rozprávanie. Malá Nessie sa usmievala.
„Aj ja budem krajčírka!“ vyhlásila hrdo.
„Jasné že budeš. Ale teraz už spinkaj.“ povedal jej a pobozkal ju na čelo.
„Dobrú noc oci. Ľúbim ťa.“ povedala a objala ho.
„Dobrú noc mami. Ľúbim ťa.“ šepla takmer nečujne smerom k nebu. Potom zavrela očká a uvelebená v Liamovom náručí zaspala. Liamovi stieklo po líci pár neposedných sĺz.
„Chýbaš mi, Vanessa. Kiež by si tu bola.“ šepol tiež smerom k nebu. Potom si Nessie pritúlil ešte viac k sebe a tiež sa pobral do ríše snov.

… Po líci mi stiekla slza. Po nej hneď ďalšia.
„Aj ty mi chýbaš, Liam.“ šepla som smerom dolu.
„Znova sleduješ Liama a Nessie?“ spýtal sa láskaví hlas.
„Rozprával jej o našom stretnutí.“ šepla som a zotrela si z líca slzy.
„Pre Liama ešte stále žiješ. Si hlboko v jeho srdcia to sa nikdy nezmení. Obaja to vieme.“ povedal.
„Ja viem. Aj tak by som ale bola radšej, keby myslel dopredu. Keby si našiel novú ženu. Keby našiel novú mamu pre Nessie. Chcem, aby bol znova šťastný.“ povedala som.
„Neboj sa, aj to čoskoro príde. Poď. Ukážem ti, koho som mu vybral.“ povedal. Obraz predo mnou sa zmenil. Videla som spálňu nejakého dievčaťa. Mohla mať tak 22 rokov. Liam má teraz 27. Bola sympatická. Dievčina nespala. Sedela na parapetnej doske a dívala sa von oknom do noci. Po lícach jej tiekli slzy. V rukách zvierala nejakú fotku. Bol to nejaký muž. Spoznala som ho. Prišiel sem pred asi mesiacom. Volá sa Enrice. Zomrel pri autonehode. Izbou sa ozval detský plač. To dievča vstalo a šlo k postieľke. Ležalo v nej malé dievčatko. Mohlo mať tak 4 mesiace. Dievča ju vybralo z postieľky a privinulo si ju k sebe. Hojdala si ju v náručí. Malá po chvíli znova zaspala. Dievča ju však nepoložilo spať do postieľky. Vzala si ju k sebe do postele. S ňou v objatí po chvíľke zaspala.
„Oni štyria budú dokonalá rodina.“ šepla som. Zároveň to zaznelo aj z iných úst. Obzrela som sa. Asi dve metre odo mňa stál Enrice. Díval sa na tú istú scénu, ako ja. Tiež mu tiekli slzy po lícach, ako mne.
„Dúfam, že ich prvé stretnutie si pozrieme spolu.“ prihovorila som sa mu.
„Určite áno. Obaja si zaslúžia byť znovu šťastný.“ povedal Enrice s úsmevom.
„Súhlasím.“ povedala som a z líca si zotrela poslednú neposednú slzu…
Poznámka autorky: Jedna z mojích prvých jednodielných príbehov… trošku smutná, ale snaď sa bude páčiť…
Beatrix Pinekely:)

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *