Never more than FRENEMIES [But in love…] Part 6

Never more than FRENEMIES [But in love…] Part 6

Part 6 – Gentelman? He? That was good one!

„Kate, zavoláš mi prosím taxík?“ spýtala som sa jej.

„Taxík? Veď máš priateľa. Nech si po teba príde. Keď už ti zlomil ruku, nech sa o teba aj stará,“ odbila ma .

„Ten po mňa nepríde,“ povedala som.

„Aspoň to skús.“

„Fajn,“ sykla som vytočila som Louisove číslo.

„Haló?“ spýtal sa.

„Ahoj Louis, ja len, chcela som sa spýtať, či by si po mňa nemohol prísť. Mám zbalené nejaké veci a sama to dovliecť nezvládnem,“ povedala som.

„Samozrejme. Bez problémov. Tam kde som ťa vyzdvihol poobede?“ spýtal sa a ja som najprv rozmýšľala, či som dobre počula.

„No, áno, asi hej,“ odpovedala som.

„Dobre, som tak tam za 10 minút. Zatiaľ,“ povedal.

„Dobre, ahoj,“ povedala som a zložila.

„Tak čo?“ spýtala sa Kate.

„Príde,“ povedala som ešte stále prekvapená jeho rýchlim súhlasom.

„No vidíš. Zrejme sa snaží odčiniť tú ruku,“ pousmiala sa Kate.

„Hej, kiežby,“ povzdychla som si. Kate mi pomohla s vecami a o pár minút sme už čakali Louisa na dohodnutom mieste. Louisove auto asi po dvoch minútach zastalo pri krajnici.

„Louis, toto je Kate, kamarátka. Kate, toto je Louis,“ predstavila som ich zbežne.

„Rada ťa spoznávam,“ povedala mu Kate.

„Nápodobne,“ usmial sa Louis, „Noah nechaj tie kufre tam kde sú! Nenamáhaj si tu ruku!“

„Veď to nič nie je,“ sykla som.

„Povedal som, že to máš nechať,“ povedal a kufor mi z ruky vzal. Otvoril kufor auta a všetky moje veci tam podával.

„Pán sa hrá na džentlmena,“ pošepla mi Kate.

„Veď práve… len hrá,“ pošepla som jej späť.

„Môžeme ísť?“ spýtal sa Louis a otvoril mi dvere na spolujazdcovi.

„Samozrejme. Tak ahoj Kate,“ usmiala som sa a nastúpila do auta. Louis otočil auto a šiel rovno domov.

„Ako je na tom ruka?“ spýtal sa Louis.

„Ak nespravím prudký pohyb, nebolí, len ma pod tou sadrou všetko svrbí,“ posťažovala som sa.

„Hej, to poznám,“ zasmial sa,“ všetko ťa svrbí a ty sa nemáš ako poškriabať.“

„Presne,“ zasmiala som sa. Zapla som rádio a začala si pospevovať pesničku čo práve išla. Zmĺkla som hneď ako som si uvedomila čo spievam. Louis sa na mňa pobavene díval. No jo, preriekla som sa. Hrali More than this.

„Čo? Túto mám celkom rada,“ povedala som a pospevovala som si ju ďalej. Louis sa len zasmial a tiež si pohmkával.

„Priznaj sa! Ty si Directionerka!“ začal podpichovať, keď pesnička skončila.

„Nie som,“ ohradila som sa.

„Ale si.“

„Nie som!“

„Ale si.“

„Nie!“

„Áno!“

„Nie a basta! Páči sa mi len táto jedna. A možno ešte Rock me,“ priznala som časť pravdy.

„Rock me? To vážne?“ začudoval sa.

„Hej, prečo?“ spýtala som sa.

„Nič, ja len tak,“ mykol plecami a zaparkoval auto do garáže. Ani som si neuvedomila, že už sme u nich doma. Vystúpila som z auta a vošla do domu. Louis odniesol všetky moje veci niekam hore, kým ja som sa vyvalila na gauči zahĺbená do vlastných myšlienok. Bála som sa o Bellu. Ešte nikdy som nespala mimo domu bez nej. Neviem, ako bez nej zaspím.

Poznámka autorky: tak tu máte ďalšiu časť 🙂 Neviem , prečo, ale strašne ma to baví písať… 😀 Dúfam, že aj vás to baví čítať 🙂
Čo myslíte, ako to bude Noah zvládať bez Belly? Ako to bude Bella zvládať bez Noah?
Beatrix Pinekely 🙂

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *