Never more than FRENEMIES [But in love…] Part 5

Never more than FRENEMIES [But in love…] Part 5

Part 5 – This will be hard…

„Vy ste fakt úžasný! Je toho plný internet! Louis v parku šantil zrejme s novou priateľkou. Vyšla z toho so zlomenou rukou. Fakt úžas,“ šomral Liam.

„Myslíš, že sme to plánovali?“ sykla som.

„Nie. Je tu pár ohlasov na teba. Vraj si veľmi pekná a že s Louisom sa k sebe hodíte. A potom… Potom sú tu aj tie opačné…“ povedal Liam.

„Like I care!“ odpovedala som mu. Je mi šumafuk, čo si o mne nejaké trinásťročné detičky myslia.

„Mám technickú otázku. Kde budem spať?“ spýtala som sa.

„V Louisovej izbe,“ odpovedal mi Zayn.

„ČOŽE?????! zhíkli sme obaja naraz.

„Ani náhodou,“ zvolala som.

„Ja s ňou spať nebudem!“ povedal Louis.

„Veď nemusíš s ňou. Stačí vedľa nej,“ žmurkol na neho Hazza.

„Nie ďakujem, raz mi stačilo,“ sykla som.

„Raz?“ ozvalo sa zrazu od všetkých až na Louisa.

„SHIT!“ zanadávala som.

„Takže s toho vyplýva tá vaša nenávisť. Vy ste spolu niečo mali?“ spýtal sa Niall.

„Nie! A aj keby áno, to nie je vaša vec!“ povedala som.

„Už si sa preriekla, už to nezahovoríš!“ dobiedzal Hazza.

„Ach!! Fajn! Vyspali sme sa spolu. RAZ! Obaja sme boli opitý a nenávisť nevychádza z toho, tá medzi nami už bola dávno dávno pred tým! Spokojný?“ spýtala som sa.

„Absolútne nie, chceme detaily,“ zaškeril sa Hazza.

„Nechajte si o nich snívať. Musím si isť niečo vybaviť. Do desiatej som späť. Vy nejako vyriešte to, kde budem spať,“ povedala som.

„Kam ideš?“ spýtal sa Louis.

„Si hluchý? Niečo si vybaviť,“ povedala som a odišla z domu. Vzala som si taxík a odviezla sa domov.

„Mamí!“ ozval sa radostný krik mojej Belly, len čo som vstúpila do jedálne. Práve večerali. Naradostene sa rozbehla ku mne.

„Ahoj Nany Noah,“ ozval sa zborový pozdrav všetkých detí, ktoré sa vzápätí pustili znova do jedenia.

„Ahoj zlatko,“ usmiala som sa a objala ju. Nechtiac sa až príliš natlačila na moju ruku. Trošku bolestne som sykla.

„Čo ti je mami?“ spýtala sa Bella ustráchane.

„Nič zlatko. Mamka spadla a udrela si ruku. To bude v poriadku o pár týždňov. Neboj sa,“ povedala som jej.

„Určite?“ spýtala sa.

„Určite,“ uistila som ju. Spolu sme sa vybrali k stolu, kde jedla, „dopapaj, dobre, ja idem za Kate.“ Vybrala som sa k stolu, kde spolu sedeli všetky opatrovateľky.

„Ty si fakt šikovná. Si všade na nete. Len vás dvoch môže napadnúť naháňať sa po parku, ako nejaký pubertiaci,“ zasmiala sa Kate.

„No čo. Stáva sa,“ mykla som plecami. Vzápätí som ale sykla bolesťou, lebo som tým pohybom vyvolala bolesť v ruke.

„Fakt šikovná,“ doberala si ma Kate. S Kate sme dve najmladšie vychovávateľky v tomto domove. Ona tu bohužiaľ vyrastala celý čas a po dovŕšení 18stky tu ostala pomáhať. Doobedu, kým je väčšina detí v škole pracuje ešte v Nando’s.

Po večeri som sa chvíľu hrala s Bellou v jej izbe. O ôsmej, keď majú všetky deti do 6 rokov večierku, som ju uložila do postele v mojej izbe a ľahla si k nej.

„Ty tu ostaneš?“ spýtala sa.

„Ešte chvíľku áno, ale ty už spinkaj. Zajtra znova prídem, sľubujem,“ povedala som jej a pobozkala ju na čelo

„Bunoc, mami,“ šepla a pritúlila sa k svojmu plyšákovi. Usmiala som sa. Jej dych sa po krátkej chvíli spomalil. Zaspala. Ostala som s ňou ešte pol hodinu. Potom som si zbalila nejaké veci čo budem potrebovať.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *