Never more than FRENEMIES [But in love…] Part 4

Never more than FRENEMIES [But in love…] Part 4

Part 4 – 1st fake date

„Zlatko, pár nocí tu nebudem spať. Budeš musieť spinkať v svojej izbičke,“ šepla som opatrne.

„Ale ja necem. Prečo ideš peč?“ spýtala sa a v očiach sa jej zjavili slzičky.

„Neplač zlatko moje. To kvôli práci. Vieš, aby som pre nás čo najskôr zarobila peniažky a aby sme odtiaľto mohli odísť. Ďaleko, kde budeme šťastné,“ šepla som jej.

„Ale ja ťa cem mať tu,“ zavzlykala.

„Neboj sa, budem tu. Budem sa snažiť prísť každý deň. A ak nie, tak ti aspoň zavolám. Sľubujem. Nebude to dlho zlatko. A možno… Možno sa mi podarí vziať ťa neskôr zo sebou,“ povedala som jej.

„Sľubuješ?“ spýtala sa.

„Áno, sľubujem. A teraz mi poď pomôcť vybrať, čo mám vziať na seba. Mamička ma totiž pracovné rande,“ povedala som.

„A to je čo?“ spýtala sa zvedavo.

„To ti vysvetlím, keď budeš väčšia,“ povedala som jej. Obliekla som sa, učesala a trošku sa namaľovala. Bolo niečo pred treťou, keď mi pípla SMS.

Kde ťa mám vlastne vyzdvihnúť?

Pretočila som očami. Napísala som mu adresu domu neďaleko od domova, rozlúčila sa s Bellou a vybrala sa tam. Čakala som ho tam skoro 10 minút.

„No to je dosť, že si už prišiel,“ sykla som, keď som nasadla do auta.

„Aj ja ťa rád vidím, zlatko,“ zaškeril sa. Vybrali sme sa k parku. Zaparkoval neďaleko a s kufra vybral piknikový košík.

„Téda. Toto som nečakala,“ povedala som úprimne prekvapená.

„To bol Liamov nápad,“ objasnil.

„Och, teraz už chápem, pán neromantik by také niečo nevymyslel,“ zaškerila som sa.

„Nebuď zlá, miláčik,“ šepol a preplietol si so mnou prsty na rukách. Ruka v ruke sme sa vybrali parkom. Hádzali sme po sebe zamilované pohľady. Potom sme si našli miesto, trošku odľahlejšie, zároveň však dostatočne na očiach. Tak akurát, aby to nevyzeralo nápadne. Louis roztiahol deku a obaja sme si na ňu sadli. Chvíľu sme sa rozprávali, väčšinou uštipačne, ale pomedzi to sme sa smiali, aby to vyzeralo, že sa bavíme. Potom Louis z košíka vybral nádobu z hroznom.

„Schválne, že nechytíš ani jedno,“ povedal uštipačne.

„Náhodou! Skús,“ zasmiala som sa nad jeho nápadom. Hodil mi prvé hrozienko.

„Ha! vidíš, chytila som,“ zasmiala som, „teraz ja.“ Hodila som mu jedno, ktoré mu ušlo len o vlások. Trafila som ho do nosa. Rozosmiala som sa.

„Ešte si nevyhrala!“ sykol. Bolo dosť ťažké sústrediť sa, lebo som sa nedokázala prestať smiať. Nechytila som ho, ale ešte stále som viedla o jeden. Pokračovala som ja. Tento krát to Louis chytil. Skóre po 15 minútach bolo 10:10 a šla som hádzať ja.

„Priprav sa, hádžem,“ zasmiala som sa. Hodila som do neho štyri naraz. Louis ma zavraždil pohľadom.

„No počkaj, ty…“ sykol. Postavila som sa a začala som utekať. Louis sa rozbehol za mnou. Naháňali sme sa tam ako malé deti. Všetci ľudia sa na nás pozerali ako na bláznov. Zrazu som mala pocit, akoby niekde vedľa mňa blysol blesk. Otočila som hlavu tým smerom a zrazu som skončila na zemi. Počula som Louisov smiech za sebou, no ja som sa dokázala sústrediť len na silnú bolesť v ruke.

„Na to aby si sa dokaličila ani mňa nepotrebuješ,“ zasmial sa a kľakol si ku mne.

„Ha ha ha! Vtipné,“ sykla som bolesťou. Louis sa prestal smiať.

„Čo je?“ spýtal sa. Zrazu bolo v jeho hlase niečo iné. Strach? Starosť? NIE! To proste k Louisovi nesedí. Musím uznať, že je dobrý herec.

„Ruka,“ šepla som uvedomujúc si, že sme ešte stále v parku pod drobnohľadom ľudí a fotoaparátov. To foťáku patril ten blesk, čo som zahliadla.

„Nič iné? Môžeš vstať?“ spýtal sa a pomohol mi na nohy.

„Nič iné,“ šepla som.

„Fajn. Stoj tu. Zbalím veci a ideme na pohotovosť,“ povedal a rýchlo utekal k deke. Všetky veci rýchlo pohádzal späť do košíka a v momente bol zas pri mne. Spolu sme šli k autu.

„Tak toto sa nám nevydarilo,“ šepla som.

„Ale veď to bola sranda. Dokým si sa nezranila. Prepáč, bola to moja chyba,“ povedal. Louis sa mi práve ospravedlnil? To ako vážne? Štipnite ma niekto, ja asi snívam!

“ Takto sa strápniť. Pane Bože! To budú titulky. Louis ma nemotornú priateľku. Prizabije sa aj na rovnej zemi,“ sykla som naštvane.

„Technicky vzaté tam bol mierny kopec,“ povedal Louis.

„Vieš, ako to myslím,“ pretočila som očami. Louis ma naozaj odviezol na pohotovosť. Vyšla som z toho so zlomenou rukou. Super! To zas bude vysvetľovania.

Poznámka autorky: Clumsy ‚cause I’m falling in love…. Alebo nie?? 😀 😀 Anyways, čo hovoríte na ich prvé rande? Podarilo sa im? 😀

PS: outfit dole… 😀

Beatrix Pinekely 🙂

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *