Never more than FRENEMIES [But in love…] Part 11

Never more than FRENEMIES [But in love…] Part 11

Part 11 – Nightmare

 

Strašne to bolelo. Myslela som, že mi hádam roztrhne brucho.

„Neboj sa, to zvládneš,“ ozval sa pri mne chlácholivý hlas.

„Nevládzem,“ vydýchla som.

„Zvládneš to. No ták, len ešte raz potlač a bude po všetkom,“ pošepla Lady.

„Áááááách!“ zvrieskla som a ešte raz zatlačila. Vzápätí sa izbou ozval detský krik. Usmiala som sa. Moje dieťatko sa narodilo. Konečne!

„Je to dievčatko,“ usmiala sa Lady.

„Ukáž mi ju,“ šepla som.

„Len ju umyjem,“ usmiala sa. Moja malá Bella. Presne tak. Bella Louise. Tak sa bude volať. Usmiala som sa, keď mi ju Lady vložila do náruče.

„Ahoj Bella. Ja som tvoja mama,“ usmiala som sa na ňu. Bella mi svojou malou pästičkou stisla prst.

„Bella?“ spýtala sa Lady.

„Bella Louise,“ usmiala som sa.

„Predsa si sa tak rozhodla?“ spýtala sa Lady s úsmevom.

„Louis si zaslúži, aby mala aj niečo z jeho mena,“ usmiala som sa. Zrazu do izby vošla moja nevlastná matka, Cortney. Vytrhla mi ju z náruče a brala ju niekam preč.

„Nie, to nesmieš,“ zvrieskla som.

„Môžem všetko, čo chcem, ty malá ku*va. Nenechám ťa vychovávať také malé bezbranné stvorenie,“ povedala.

„Nie, ona je moja, počuješ! Moja! Vráť mi ju,“ vrieskala som.

„Zakývaj mamke na rozlúčku,“ zasmiala sa Cortney a aj s malou odišla.

„Nie!“

Pohľad Louis

„Noah! Noah, no tak, zobuď sa. Noah!“ zatriasol som s ňou. Kričala zo spánku a hádzala sebou ako šialená.

„Čo sa deje?“ vbehol dnu Liam aj s bejzbalovou palicou v ruke.

„Ja neviem. Kričí zo sna a nemôžem ju prebudiť,“ povedal som, „Noah, no tak!“ zatriasol som s ňou znova. Prudko sa posadila a začala plakať.

„Hej, Noah, pokojne. Bol to len sen,“ šepol som jej.

„Len sen?“ spýtala sa.

„Hej, len sen,“ prikývol Liam.

„Ja… Potrebujem byť chvíľu sama,“ vydýchla, vyštverala sa z postele, vzala si mobil a niekam utiekla. S Liamom sme na seba zmätene pozreli.

„Idem upokojiť Sophiu. To ona sa zobudila na krik Noah,“ povedal Liam a odišiel. Ostal som sedieť na posteli a rozmýšľal. Čo sa jej mohlo snívať, že tak veľmi vyvádzala?

Pohľad Noah

Ušla som do obývačky. Zašila som sa za gauč a chvíľu rozdýchavala sen. Potom som vzala mobil a trasúcimi rukami vytočila číslo Kate.

„Čo do pekla, Noah! Nevieš, koľko je hodín?“ zadudrala do telefónu.

„Ja… Je Bella v poriadku?“ spýtala som sa.

„Samozrejme, že je. Spí, ju totiž nik nebudí nočnými telefonátmi,“ zadudrala Kate.

„Prepáč. Ja… Mala som zlý sen a strašne som sa zľakla, že sa jej niečo stalo, vieš?“ šepla som.

„Neboj sa. Bella je v najlepšom poriadku. Dobre vieš, že keby sa niečo dialo, tak by som ti okamžite dala vedieť,“ upokojovala ma Kate.

„Dobre. Prepáč mi, že som ťa zobudila,“ šepla som.

„To je v poriadku. Vieš, že len čo zložíš, budem zas do minúty tuhá,“ zasmiala sa, „aj ty sa choď vyspať. Nemala by si takto ponocovať. Dobrú noc.“

„Jasne Kate. Ďakujem. Dobrú noc,“ popriala som jej a zložila. Rozplakala som sa. Ako dlho sa mi ešte bude ten sen pripomínať? Ako dlho sa mi bude snívať, ako mi môjho anjelika vzali? Už nevládzem! Už nechcem! Už nevládzem!

„Noah?“ ozvalo sa vedľa mňa.

Poznámka autorky: Ahojdááááá!!! (JirkaKrál copyright) 😀 😀 😀 takže tu máte ďalšiu časť… Snáď sa vám páči 🙂 Čo myslíte? Kto sa jej prihovoril? Žeby Louis?

Beatrix Pinekely 🙂

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *