Never more than FRENEMIES [But in love…] Part 1

Never more than FRENEMIES [But in love…] Part 1

Part 1 – So are we Louah now?

 

„Takže keď budete odchádzať, držte sa za ruky, zatiaľ však nič viac, aby to nebolo podozrivé. Každopádne ste sa stretli, keď si bol naposledy doma a odvtedy ste sa nejako dali dokopy. Sú to dve mesiace, čo si bol doma, takže to je tak akurát doba. Choďte priamo k chalanom domov. Louis už vie, čo má ďalej robiť, že Louis?“ spýtal sa ho Paul.

„Jasne,“ zašomral.

„Fajn, tak už môžete ísť,“ usmial sa Paul.

„A nezabudnite na…“

„Ruky, my vieme!“ odpovedali sme obaja naraz. Obaja sme sa vzápätí zarazili.

„No vidíte ako vám to ide. Už aj hovoríte spolu,“ zasmial sa Paul a Louis ho zavraždil pohľadom. „Vidím, že si stále ten istý hlupák, čo si ma doberal pre moje prsia,“ zasmiala som sa, keď som si všimla, že jeho pohľad bol zameraný na môj výstrih, „niektoré veci sa proste nemenia.“

„Máš pravdu, niektoré sa nemenia, iné rastú,“ poznamenal ešte stále hypnotizujúc môj výstrih.

„A niektoré zas ostanú vždy malé,“ odpovedala som mu a pohľad mi klesol k jeho vydutine v nohaviciach. Vzápätí som sa mu drzo usmiala do tváre.

„To… To si ako myslela?“ spýtal sa. Pretočila som očami.

„Tak, ako som to povedala,“ zasmiala som sa. Louis chcel niečo povedať, no nevedel čo.

„Ten bol dobrý,“ tľapol si so mnou Paul. Zasmiala som sa. Louis sa zamračil a ťahal ma von z kancelárie. Tešila som sa ako malé decko. Podarilo sa mi Louisa zabiť tak, že nemal slov. Pekný začiatok. 1:0 pre mňa.

Došli sme k parkovisku, kde mi Louis hrajúc sa na džentlmena otvoril dvere na spolujazdcovi a počkal kým nasadnem.

„Prečo si na to pristúpila?“ sykol, len čo sme sa pohli z miesta. Pritom jeho ruka bola celý čas na mojom stehne a zvierala tú moju. No čo, istota je istota.

„Po prvé: Je to moja práca. Nemala som veľmi na výber! Po druhé: Chcel si radšej nejakú neznámu pipku? Myslím že nie! A po tretie:…“ zasekla som sa.

„Po tretie čo?“ spýtal sa.

„Po tretie som silnejšia, ako El. Nenechám sa zložiť bandou trinásťročných zmagorných vlhkých deciek,“ povedala som.

„Do El sa láskavo nenavážaj! Cez to všetko sme boli dobrí priatelia! A do Directioneriek už vôbec nie!“ sykol Louis.

„Cez to všetko sme boli dobrí priatelia!“ zopakovala som otrávene, „našťastie, teraz máš mňa, zlatko. A ver, že mne moju lásku k tebe uveria. Aby si nakoniec neskončil ako ten, čo mi zlomil srdce!“

„To by si neurobila. Máš to v zmluve. Nesmieš mi robiť negatívnu publicitu,“ pripomenul mi.

„Na všetkom je niečo pozitívne a niečo negatívne. Záleží od uhlu pohľadu, ZLATKO!“ usmiala som sa a slovo zlatko zvlášť zvýraznila.

„Ty si krava!“ sykol.

„A ty vôl!“ opáčila som mu. Louis naštvane dal ruku preč z tej mojej. Avšak len na tú chvíľku, čo zapínal rádio. Z rádia sa ozvala Taylor Swift – I knew you were trouble. Začala som si s ňou spievať a refrén som si trošku pozmenila.

„I knew you were trouble when you walked in, so are we Louah now? Told me we’d go one direction, didn’t know it was down. I knew you were trouble when you walked in, but are we Louah now? If you dump me than you’ll go with me. You’ll be lying on the cold hard ground!…“

„Pôsobivé,“ zašomral Louis.

„Ja viem, zložila som to špeciálne pre teba, zlatko!“ povedala som a poslala mu vzdušnú pusu.

„Óóóóó, tak to som šťastím celý bez seba, miláčik!“ povedal.

„Maybe it’s the way she walked, ouu!…“ ozvalo sa z rádia. Pretočila som oči a prepla na inú stanicu.

„Let’s go crazy crazy crazy….“

„ááááách!“ vzdychla som si a prepla znova inde. Chvalabohu pustili True love od Pink. Niežeby som 1D nemala rada… Mám, ale to Louis nesmie vedieť.

„Vieš čo nechápem?“ spýtala som sa ho po chvíľke.

„Čo?“ spýtal sa.

„Tú vec s Larrym. Vidno, že ťa ľudia nepoznajú tak ako ja. Ty a gay? Nechaj ma zasmiať sa. Veď ty si mal snáď viac dievčat, ako ostatní štyria dokopy,“ odfrkla som si.

„Hej, láskavo zo mňa nerob sukničkára, hej?“ sykol po mne.

„Nerobím, na to mňa nepotrebuješ. Bohužiaľ o tvojej orientácii som sa presvedčila na vlastnej koži pred niečo cez troma rokmi,“ sykla som po ňom.

„Netvár sa, že sa ti to nepáčilo. Pamätám si, ako ľahko tvoje ústa vzdychali moje meno,“ zazubil sa na mňa.

„Prosím ťa, bola som opitá. V tom stave by som dala aj škúľavému Jaredovi,“ sykla som po ňom.

„Chceš povedať, že sa ti to nepáčilo?“ spýtal sa s úškľabom.

„Nie, nepáčilo,“ sykla som po ňom.

„Tvoje ústa vtedy vraveli niečo iné,“ znova podpichoval.

„Vravím ti, že som dobrá herečka,“ sykla som po ňom. Louis sa zasmial.

„Nejako ti neverím,“ zazubil sa. Mala som mu fakt čo pripomenúť, ale za tú noc mi ešte zaplatí. Za to, aj za všetko ostatné, čo som si kvôli nemu vytrpela.

„Vieš čo, láskavo ma neser, lebo znova skončíš so zlomenou rukou, ako keď si mal 9,“ sykla som po ňom.

„Už sme tu,“ povedal. Chvíľku mi trvalo, kým som tú vetu zakomponovala do kontextu. Louis zaparkoval auto do garáže a cez garáž sme prešli do domu.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *