Nenávisť je vždy len prezlečena láska ♥ Part 8 ♥

Nenávisť je vždy len prezlečena láska ♥ Part 8 ♥

♥ Part 8 ♥ In hospital ♥

Harry:

„Harry. Ja …. som chorá. Mám rakovinu,“ povedala. Ostal som stáť, ako prikovaný. Zahľadel som sa jej do očí. Snažil som sa zistiť, či vtipkuje, alebo to myslí vážne. Rozplakala sa.

„Preto som od teba odišla. Nechcem, aby si ma videl takú. Bez vlasov a tak ďalej. Budem taká škaredá. Budúci týždeň mi začína chemoterapia,“ povedala. Nevedel som, čo jej povedať. Do očí sa mi tisli slzy.

„Miláčik, tak nehovor. No a čo, tak nebudeš mať vlasy. Stále budeš moja kráska. Neboj sa. Spolu to zvládneme,“ povedal som.

„Bol to môj sen, stať sa speváčkou a potom som stretla vás a spriatelili sme sa a ty si mi sľúbil, že mi pomôžeš presadiť sa. Potom som zistila, že som chorá a strašne som sa upla na svoj sen stáť aspoň raz na pódiu. Preto som bola taká hnusná. Viem, že to bolo sebecké a už si to uvedomujem, ale bola som zranená. Bála som sa, čo so mnou bude. A keby si ma dnes nechal odísť, dožila by som svoj život doma. Ty by si na mňa časom zabudol a znova sa zaľúbil. To som pre teba chcela. Aby si sa znova do niekoho zaľúbil a zabudol na mňa,“ povedala.

„Počúvaj ma Miláčik. O tom všetkom sa porozprávame ráno. Teraz sa poďme vyspať. Potrebuješ si odpočinúť,“ povedal som. Videl som, ako sa jej podlamujú kolená.

„Dobre,“ povedala. Zaliezli sme pod paplón. Uložila sa na moju hruď a po chvíli zaspala. Ja som však nemohol spať. Rozmýšľal som nad tým, čo mi povedala. Ešte stále som to len spracovávala.

Caroline:

Zobudila som sa na to, že som strašne smädná. Mohlo byť tak 6 hodín ráno. Zišla som dolu do kuchyne pre vodu. Chcela som sa vrátiť hore a znova si ľahnúť na Harryho hruď. Zatočila sa mi hlava…

Harry:

Neviem kedy som zaspal. Keď som sa zobudil, Caroline pri mne nebola. Bolo osem hodín. Vstal som z postele a šiel sa pozrieť do kúpeľne. Nebola ani tam. Vyšiel som z izby.

„Caroline? Zlatko kde si?“ zakričal som. Žiadna odpoveď. Zbehol som dolu. Ležala neďaleko schodov, nehýbala sa.

„Caroline!“ skríkol som. Rozbehol som sa späť do spálne a zavolal som sanitku. Vrátil som sa k nej. Sanitka došla do troch minút. Vzali ju do nemocnice. Šiel som s ňou. Sedel som v čakárni. Lekári mi nič nechceli povedať. Zazvonil mi mobil. Bol to Niall.

„Čo chceš, Niall?“ spýtal som sa.

„Harry, sme pred tvojim domom. Čo nepočuješ zvonček? Poď nám otvoriť,“ povedal Niall.

„Ja nie som doma. Som v nemocnici,“ povedal som.

„Čo sa stalo? Prečo si v nemocnici?“ spýtal sa.

„Caroline,“ povedal som. Viac som zo seba nedokázal dostať, rozplakal som sa.

„Hneď sme tam,“ povedal Niall a zložil. Prišli asi po 10 minútach.

„Harry? Čo sa deje? Čo je s Caroline?“ spýtal sa Zayn.

„Našiel som ju ráno. Ležala na dlážke pri schodoch. Ktovie, ako dlho tam ležala,“ povedal som.

„Ale čo sa stalo? Spadla zo schodov?“ spýtal sa Louis.

„Nie. Caroline je chorá. Má rakovinu,“ povedal som.Všetci ostali ako paralizovaný. Nemo sa na mňa dívali.

Louis:

Bože môj! Chudák Caroline. Chudák Harry. To preto za nami prišla? To preto sa chcela ospravedlniť? Vedela vtedy, že je to také vážne? Preto mi teta tak prizvukovala, aby som na ňu dával pozor. Caroline je moja sesternica.

Zayn:

To nemôže byť pravda. Kvôli tomuto sa nám prišla ospravedlniť? Bože a my sme na ňu boli taký odporný.

Niall:

Chudák Caroline. A ja som k nej bol taký odporný. Toto vysvetľuje jej správanie. Preto bola na každého taká hrubá.

Liam:

Prečo sa všetko vždy musí tak pokaziť? Harry bol včera taký šťastný, keď Caroline konečne pochopila, čo k nemu cíti.

„Ako dlho to vieš?“ spýtal som sa aby som prerušil to trápne ticho, čo medzi nami nastalo.

Harry:

„Ako dlho to vieš?“ spýtal sa Liam.

„Povedala mi to včera večer. Potom, čo sme sa spolu…“ nedokázal som tú vetu dokončiť. Liam ma objal. „Preto chcela ujsť. Nechcela, aby som ju videl chorú. Chcela, aby som na ňu zabudol. Nechcela, aby sme ju ľutovali. Preto mi stále opakovala, že musí odísť a ja som nechápal prečo. O týždeň mala začať s chemoterapiou,“ dokončil som nakoniec.

„Vy ste príbuzný Caroline Speginnyerovej?“ spýtal sa doktor.

„Som jej bratranec,“ povedal Louis.

„Jej stav sa veľmi zhoršil. Nastavili sme jej liečbu, no je v kóme. Ak sa však nepreberie do troch dní, liečba bude zbytočná,“ povedal lekár.

„Ako zbytočná?“ spýtal som sa.

„Ak sa do troch dni nepreberie, tak sa už nepreberie vôbec. Spravili sme všetko, čo sme mohli, teraz je to už len na nej,“ povedal lekár.
„Môžeme ju vidieť?“ spýtal sa Louis.

„Áno, ale len na chvíľku,“ povedal lekár. Vzal nás do jej izby. Chalani šli so mnou. Bol som im za to vďačný. Vyzerala, že spí. Bola taká krásna. Sadol som si na stoličku vedľa postele. Chytil som ju za ruku. Rozplakal som sa. Nemohol som ju tak vidieť. Bolelo to. Tie hadičky, čo jej vychádzali z tela ma iritovali…

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *